No a v zložení Aneta Gloneková, Lucia Klinovská a Daniela Štrbová pôsobíme od októbra 2008.
Skupina G-Strinx, ktorá spája ideu spojenia hry na husliach a dievčenskej krásy, spevu a tanca. Napriek tomu, že sa tieto talentované mladé dámy poznami už z konzervatória kde študovali klasickú hudbu ani raz ich nenapadlo, že sa v budúcnosti budú venovať práve tomuto hudobnému štýlu… ST.CITY vám prináša exkluzívne interview s trojicou sexi huslistiek o tvrdej práci, vystúpeniach ich snoch ale aj o rôznych iným témach s ktorými sa stretávajú v každodennom živote …
Začínali ste so skromnými plánmi, alebo vám od začiatku predpovedali veľkú budúcnosť?
Aneta: Začal sa kolotoč nácvikov, tréningov, kostýmových skúšok, vystúpení, cestovania. Spočiatku sa mi darilo „zdolávať“ iba minimálne pohyby spojené s hrou na husliach. Občas ušiel mimo krok, inokedy zase noty, no pravidelným opakovaním týchto predtým pre mňa nezlučiteľných činností sa ich spojenie stalo prirodzenosťou. Moje vízie boli na začiatku skôr skromnejšie, keďže som mala so sebou naozaj čo robiť, aby to na javisku vyzeralo prirodzene. S odstupom času viem, že skupina G- Strinx dokáže podávať hodnotné výkony aj na veľkých pódiách. A veľmi by som si priala, aby sa nám podarilo s G-Strinx turné.
Vždy vás bavila hra na elektrofonických husliach? Nechceli ste prejsť k iným hudobným nástrojom, alebo sa len venovať spevu? Prečo vás to tiahlo práve k tomuto hudobnému nástroju?
Daniela: Ja som začala hrať na klasické husle, keď som mala 4 roky, a husle ma sprevádzajú celý život. Pre mňa sú husle taký vznešený nástroj, že mi nikdy nenapadlo uvažovať o tom, či som si vybrala správne, alebo či by sa mi iný hudobný nástroj nepáčil viac. S husľami som vyrástla a hra na elektrofonických husliach mi otvára len ďalšie možnosti, ako si rozšíriť svoj hudobný obzor.
Máte niektorá z vás sklon k hudbe daný rodinným zázemím?
Lucia: Aneta a Daniela pochádzajú z hudobníckej rodiny, ja však nie. To, aby som mohla hrať na husliach, som si tvrdo vydobyla. Na svojich rodičov som už ako dievčatko naliehala, aby ma prihlásili na základnú umeleckú školu. Spočiatku neverili, že pri takomto náročnom nástroji zotrvám, ale opak sa stal pravdou. Husle sa stali súčasťou môjho života.
Okrem Slovenska ste vystupovali už aj v zahraničí, máte plány pripraviť celosvetovú koncertnú šnúru?
Daniela: Rady by sme najskôr urobili celovečerný výpravný koncert pre domáce publikum, a potom by sme chceli, samozrejme, prezentovať našu hudbu všade, kde sa len bude dať.
A celosvetová šnúra? Tá predpokladá širokú základňu fanúšikov. A predsa len je ešte pár krajín, kde nás až tak dobre nepoznajú. Napriklad – Slovensko. Na tom ešte popracujeme.
Skončili ste s nahrávaním albumu, čo vás teraz čaká najbližšie
Aneta: Najbližšie nás okrem vystúpení čaká pestrý program. Momentálne zdokonaľujeme naše choreografie. Snažíme sa ich vyšperkovať, zdokonaliť a – „zvýšiť latku“. Máme už prvé návrhy nových skladieb, tvorí sa nový repertoár. Popritom sme dospeli k názoru, že nahráme aj čisto inštrumentálne albumy. Filmovú hudbu – „G-Strinx in Movie“, známe operné árie – „G-Strinx in Opera“ a G Strinx vážna klasická hudba oblečená do nového šatu. Popritom dokončujeme nové kostýmy, čoskoro uvidíte aj nový dizajn našej stránky www.gstrinx.sk
Čo sa týka zahraničných vystúpení – po ďalekej Indii nás čaká opäť milované Poľsko, potom Malta a tešíme sa z ponuky na vystúpenia v Mexiku.
Máte aj hudobné vzory, ktoré vás inšpirujú? Ak áno, kto je to a prečo?
Lucia: Áno, mám vzory, ktorými sa inšpirujem. V oblasti hry na husliach sú pre mňa vzorom mnohí husľoví virtuózi, ako napríklad Izak Perlman, Maxim Vengerov a Sofia Mutter. A čo sa týka spevu, inšpirujem sa speváčkami Katie Melua, Shania Twain, Katie Perry alebo spevákmi Stingom a Michaelom Jacksonom, ktorý mi má čo povedať aj pohybom.
Daniela: Dan Barta a Richard Muller – milujem ich hudbu a texty, Christina Aguilera – je pre mňa jedinečná speváčka, Eros Ramazzotti – moja srdcová záležitosť.
Aneta: Mňa osobne inšpiruje veľmi veľa vecí a osôb. Snažím sa obklopiť ľuďmi, ktorí ma fascinujú tým, čo robia a ako to robia. Nemusí ísť vždy o hudbu. Hudbu počúvam podľa toho, akú mám práve náladu a čo robím. Ak športujem, je to aj niečo tvrdšie, keď si chcem hudbu užiť, tak si na ňu urobím čas. Práve teraz spievam veľa piesní od Katie Melua, ktorá ma očarila svojím talentom a hlasom. S úžasom pozerám na show Lady Gaga, na spojenie úžasného hlasu s nenapodobiteľnou a charizmatickou osobnosťou. Pri pohľade na Madonu si želám mať päťdesiat… Niet pre mňa lepší začiatok dňa ako s piesňou Stinga Brand New Day… A niekedy zájdem do Slovenskej filharmónie alebo Slovenského rozhlasu a po dobrom koncerte s radosťou ráno cvičím stupnice.
Ako vyzerá bežný deň huslistky, koľko hodín cvičíte?
Lucia: Husliam sa venujem každý deň, či už sú to klasické alebo elektrofonické husle. Keďže naďalej študujem hru na husliach na vysokej škole, trénujem aj repertoár klasickej hudobnej literatúry. Môj denný harmonogram sa odvíja najmä od toho, či sme s G-Strinx na cestách, alebo nie. Keď sme v Bratislave, trénujeme s dievčatami denne, často to trvá aj dlhé hodiny. Musíme osobitne trénovať hru na husliach, spev aj tanec a následne to spojiť do jedného celku tak, aby všetko do seba zapadalo a nič neutrpelo.
Daniela: Na konzervatóriu som cvičievala 5 – 6 hodín denne. Teraz cvičím menej, ale keďže s dievčatami sme jeden tím, skúšame spolu v podstate každý deň.
Ste čisto dievčenská skupina, zvyknete sa hádať?
Daniela: Zo začiatku som si myslela, že to tak bude, ale musím sa priznať, že s babami už nie sme len kolegyne z G-Strinx, ale stali sa z nás aj kamarátky.
Pripravili vám vaši fanúšikovia už aj kuriózne chvíle?
Aneta: Kuriózne chvíle nám naši fanúšikovia pripravujú pomerne často. Pamätám si, že keď sme vystupovali v Taliansku, kvôli dobovému kostýmu som mala na hlave parochňu. Vyzerala veľmi prirodzene, nádherné dlhé vlasy. Po vystúpení sa s nami chceli odfotiť medzi inými aj Japonci. Ich výška v kombinácii s ohromným nadšením a vrúcnosťou, s ktorou nás držali okolo ramien, spôsobili, že séria fotografií, ktorú si napokon odniesli domov, pripomínala návod na skalpovanie. A ešte sa pri tom – ako inak – všetci usmievajú.
Daniela: Okrem žiadostí o ruku ani nie.
Sú husle ako tanečné topánky? Ako často ich vymieňate pre opotrebovanie, máte špecíálne husle na tréningy a iné na vystúpenia?
Lucia: Ťažko porovnať husle s tanečnými topánkami, aj keď na tréningoch používame oboje. Na husliach sa tak často neláme podpätok, na topánkach zas dlhšie vydržia struny. Vážne – husle sú naozaj drahá záležitosť, musíme na ne dávať veľký pozor. Ak sa o husle staráte, nemali by sa opotrebovať, a teda nie je ich potrebné meniť. Na husliach sa pravidelne vymieňajú iba struny, na sláčiku vlásie. Elektrofonické husle sú aj súčasťou imidžu a ak by sme sa ich rozhodli zmeniť, bude to práve preto.
Aký najvyšší cieľ chcete dosiahnuť vystupovaním?
Daniela: Aby sa ľudom naša hudba páčila, aby sa im páčila naša show. V neposlednom rade sa čo najviac zviditeľniť na hudobnej scéne.
Aneta: Rada by som pre nich pripravovala stále niečo nové, napríklad posúvať hranice možností synchronizácie hry na husle, tanca a spevu.
Píšete si sami hudbu a piesne? Kto vám chystá choreografiu a ako prebieha takýto kreatívny proces? (čakáte na múzu, či stačí jednoduchý brainstorming?)
Aneta: Aj keď v našich hlavách stále idú nejaké melódie, zatiaľ si hudbu samé skladáme. Skôr kooperujeme pri úpravách so skladateľmi pri nahrávaní skladieb. Trénujeme v priestoroch tanečného štúdia Jumbo, kde sa nám venujú jeho zakladatelia manželia Jitka a Milan Kerešovci. Tréningy orientujeme na kondíciu, stavanie nových choreografií, cizelovanie „starých“, improvizácie, jazz… atď.
Prečo ste sa rozhodli pre meno G Strinx? Nepýtajú sa vás ľudia, prečo ste pomenovali svoju skupinu podľa typu tango nohavičiek?
Lucia: Pomenovanie G-Strinx, ako aj celá myšlienka dievčenského husľového tria, je myšlienkou nášho manažéra Paľa Hudáka. Áno, často spájajú ľudia G-Strinx s tangáčmi a pýtajú sa nás na to, napokon, pýtate sa na to aj vy. Tento názov nesie v sebe viacero významov, asociácií: G ako girls, G ako G-struna na husliach, Strinx ako strings=struny a nakoniec teda – aj tangáče. Hlavne, že všetky sa nejakým spôsobom viažu k dievčatám, nie? Sme predsa dievčenské trio. Napokon – a čo napadne vám pri písmene G? Ak Strinx, tak buď klamete, alebo to môžeme považovať za známku nášho úspechu. 🙂
