zastavil rodičom dych. Padla na nich absolútnu bezmocnosť, pretože ich delili tisíce kilometrov. „Šialené!“ Rozprával otec Bank. „Manželka plakala, ja som sedel obarený a nevedel, čo robiť.“
Dajú sa vaše pocity popísať?
Bol to šok. Nikto si nevie predstaviť, čo sme prežívali, keď chlapec ležal v cieli v kóme a nikto k nemu nešiel. Ležal tam desať minút a my sme videli len reklamu. A potom už nič. Šialené čakania.
A neskutočné dlhé.
Volali mi chalani z Horskej služby a hovorili, že keby oni ošetrovali úraz a nechali tak dlho ležať niekoho v bezvedomí, že by ich noviny rozniesli. Čudovali sa, ako je to možné. Usporiadatelia sa potom obhajovali, že nemohli na trať, ale predsa tam nenechajú umrieť človeka! Nechápem, že prvý bol u neho náš doktor Beznoska, ktorý stál niekde na trati. Miestne doktori nikde. Šialené!
Kedy ste dostal prvé správy?
Volal som okamžite Tomášovi (brat a tréner Ondreja), ale pol hodiny trvalo, kým sme sa dovolali. Keď mi to zdvihol, bola to úľava. Síce ešte hovoril, že nič nevie, že Ondra nekomunikuje, že je v bezvedomí. Ale keď počas hovoru pohol nohou, bola to známka toho, že chrbtica je v poriadku.
S Ondrejom ste potom hovoril?
Vo druhej v noci sme sa spojili, to ho akurát doviezli z nemocnice. Komunikoval, vedel, s kým hovorí. To už bolo pozitívne. Vôbec najpozitívnejšie ale boli hneď prvé fotky, kedy som videl, že má otvorené oči.
Tomáš z Ameriky odkázal: Taký strach som v živote nemal. Aj pre vás to bola najhoršia situácia?
My sme toho zažili toľko … Prvý úraz bol už na majstrovstvách sveta juniorov, odkiaľ nám volali, že má zlomenú nohu, ale že dýcha a žije. Ale teraz sme to videli v priamom prenose. To som ešte nezažil.
Hoci sa to spočiatku nezdalo, zranenia nie sú vážne. A Ondřej už opustil aj nemocnicu.
Nepochopil som, prečo ho pustili. Manželka je lekárka, vidí do toho oveľa viac, a tak sa divila, prečo si ho tam nenechali.
On sám chcel ísť preč.
To je celý Ondra. Ale niekto mal rozhodnúť za neho. Ak je v pohode, nech ide, ale keby nastali komplikácie, bude to problém.
Bude sa ešte vracať na lyže, alebo ho tento pád „vylieči“?
Ja si skoro myslím, že ešte tento rok si skúsi nejaký zjazd zísť. On má tak výborné pozície, ktoré si budoval v podstate dva roky, je v tridsiatke najlepších lyžiarov sveta. Lenže má nalomenú priehlavkovú kostičku, čo ho bude limitovať. Keby toto nebolo, mal by to jednoduchšie.
