Pred trinástimi rokmi si na Karlovom námestí v Prahe prisadol ku študentke Eliške David Lubina. V ruke mal pištoľ. Vydesenému dievčaťu vyrazili na pomoc dvaja muži. Jeden z nich sa spýtal, či potrebuje pomôcť. To sa Michalovi Velíškovi stalo osudným. Lubina ho zastrelil.
Trest si David Lubina sám predpovedal. „To dopadne blbo. Dvadsaťpäť rokov dostanem kvôli médiám. Urobili zo mňa beštiu, to bude komédia,“ uviedol vtedy tridsaťjedenročný muž, keď hovoril so znalcami. „Určite to nebude po práve. Síce som zabil človeka, ale nechcel som ho zabiť. Keby som zabil bezdomovcov, tak by som nedostal ani pätnásť rokov,“ dodal.
Mestský súd mu najprv za vraždu uložil 23 rokov väzenia. Prihliadol okrem iného k tomu, že si Lubina odsedel 8,5 roka za lúpež a z väzenia vyšiel v roku 2004. Okrem toho sa predtým dopustil aj výtržností, krádeží a marenia úradného rozhodnutia, keď utiekol z väzenia. Navyše mal v čase činu zakázaný pobyt v Prahe. Vrchný súd neskôr trest o dva roky sprísnil. Rozsudok nakoniec potvrdil Najvyšší súd.
Od malička som bol grázel
Pri výsluchoch o sebe Lubina hovoril opakovane ako o grázlovi. Vraj za to mohol jeho otec. „Trestal ma každý deň. Vyrástol zo mňa grázel, ktorého to prestalo bolieť,“ uviedol Lubina.
V škole mal ako „živé dieťa“ problémy. Znalcom povedal, že jednotku zo správania mal snáď len raz. Problémy mal podľa svojich slov s matematikou, fyzikou a češtinou. Nakoniec sa vyučil za murára, v rámci rekvalifikáciou vo väzení sa stal aj lakovačom a zámočníka.
Kde sa mu páčilo, bola vojna. Strávil na nej 14 mesiacov, absolvoval poddôstojnícku školu a v armáde chcel zostať. „Otec mi to zakázal, že by som bol vygumovaný zelený mozog,“ vysvetľoval, prečo mu vojenská kariéra nevyšla.
Za svojich najbližších označil rodičov a sestru. V čase Velíškovej vraždy mal aj priateľku. Po streľbe na Karlovom námestí k nej zašiel a spoločne sledovali televíziu. „Ukazovali tam identikit. Dávid povedal, že to sedí na tridsať percent národa. Viac sme sa o tom nebavili,“ uviedla na polícii. Lubina bol podľa nej pokojný. Keď zistila, že strieľal on, bol to pre ňu šok a nemohla tomu uveriť. „Beriem to ako súhru nešťastných náhod,“ povedala.
O spoločnom sledovaní televízie vypovedal aj Lubina. „Priateľka hovorila, že to je hrozné, a ja som nemal tú silu jej povedať, že som to urobil,“ uviedol.
Michal Velíšek nemal šancu
„Bol som opitý, ako zákon káže,“ začal svoju výpoveď na polícii David Lubina. Popisoval, že moc nejedol, ale kúpil si dva litre vína, ktoré asi behom hodiny vypil. Chystal sa získať peniaze. K tomu už si predtým zobral pištoľ. Najprv sa o to pokúšal v Prahe 6, ale podľa svojich slov nenašiel odvahu, tú si preto dodával práve alkoholom.
Ako sa dostal na Karlovo námestie, nedokázal povedať. Aj to, že si sadol k mladej dievčine, považoval za náhodu. „Myslím si, že by som prisadol ku komukoľvek, kto by tam sedel sám,“ uviedol. Čo presne nasledovalo, popisoval kvôli opitosti len veľmi ťažko.
Študentka Eliška si do parku odskočila na desiatu. Na súde vypovedala, že keď si k nej Lubina prisadol, vrazil ju pištoľ do chrbta či do boku. Hrozil, že ak s ním nepôjde, bude mať guľku v obličkách či chrbtici. Keď mu ponúkla svoju kabelku, odmietol. Nereagoval ani na sľuby, že nič neohlási polícii, keď ju nechá na pokoji.
Podľa dievčatá stále opakoval svoju hrozbu o guľke v chrbtici. „Keď som sa pýtala, prečo by to vlastne robil, prečo by ma chcel zastreliť, odpovedal, že už len pre ten pocit,“ povedala. Počas konverzácie sa snažila upútať pozornosť okoloidúcich. Všimol si ju muž s kočíkom a ešte jeden mladý muž.
Muž s kočíkom – Michal Velíšek dievčinu oslovil. Okamžitú reakciou bola rana z pištole, ktorú mal Lubina odistenie už od chvíle, keď si sadol na lavičku. Po nej nasledoval ďalší výstrel. Znalci potvrdili, že druhá rana mierila Velíškovi do chrbta.
„Nechcem, aby to vyznelo nejako cynicky, ale prvá strela je nástrelná, druhá na istotu,“
vypovedal David Lubina s tým, že je tak naučený. Ale prečo vlastne strieľal? Podľa svojich slov sa obával dvojica blížiacich sa mužov a toho, že bude musieť späť do väzenia. Najväčšiu úlohu podľa neho však hrala opitosť. Tvrdil tiež, že konal podvedome – reagoval vraj na Velíškov hlas. „Ako keď idete v aute, rozsvieti sa pred vami niečí brzdová svetla a šliapnete na brzdu,“ vysvetľoval.
Toho, že Velíšek mal kočík, si vraj nevšimol. Dievča, ktorú Michal Velíšek zachránil, vypovedala, že sa jej postrelený hneď pýtal, že či je jeho malá dcérka v poriadku. Ona ju potom strážila, zatiaľ čo Velíška ošetrovali záchranári. Strihač televízie Nova však zraneniam neskôr v nemocnici podľahol.
Po vražde sa skrýval v zemljanke
Polícia začala po vražde okamžite hľadať páchateľa. Vyšetrovateľ Pavel Rosák spomína, že meno David Lubina ku strelcovi priradili štyri až päť dní po vražde. „Zo záznamov kamier bol na základe popisu páchateľa z Karlovho námestia zistený pohyb zhodného človeka v Prahe 6 – Dejviciach. Na vyhotovených fotografiách, ktoré boli následne zverejnené, bol poznaný Dávid Lubina,“ vysvetlil.
V tom čase sa už však Lubina skrýval. varoval ho známy, ktorého meno nikdy neprezradil. Lubina najprv zvažoval, ako sa priblížiť k domovu a vyhnúť sa polícii. Nakoniec to zavrhol. „Jediné miesto, ktoré som svojím spôsobom dôvernejšie poznal, bolo okolie Klánovic a Šestajovíc, tak som sa rozhodol zakopať tam,“ vypovedal na polícii. Tú po zadržaní aj k svojej zemljanke doviedol. Políciu na Lubinovu stopu priviedol jeho ďalší známy. Vďaka nemu polícia zistila, že kde sa zdržiava. Najprv sa ho chystali zadržať na stanici, ale to sa nepodarilo. Nakoniec bol zadržaný na stanici metra Černý most. V putách skončil tri týždne po vražde. „Dôležitým okamihom bolo vyhlásenie odmeny za dolapenie Lubinu v televízii Nova. Polícii sa prihlásil človek, s ktorým bol Lubina ako jedným z mála v kontakte. Ani tomu však nedôveroval natoľko, aby mu prezradil, kde konkrétne sa nachádza. Tento svedok začal s vidinou odmeny s policajtmi spolupracovať a Lubinu nasmeroval na už spomínaný Černý Most,“ vysvetlil vyšetrovateľ Rosák. „V čase zadržania pôsobil ako zúfalec. Vedel, že sa po ňom pátra a už nevedel kadiaľ kam,“ dodal.
Ľutoval či neľutoval?
Rosák spomína, že Lubina pri vyšetrovaní vraždy spolupracoval. Pripomenul, že vraždu spáchal opitý, ale keď bol triezvy, tak sa správal a pôsobil ako slušný človek. „Svojho činu Lubina ľutoval, pri výsluchu aj plakal. Otázkou je, či bola jeho prejavená ľútosť pravdivá či len účelová. Osobne si však myslím, že svojho činu skutočne ľutoval,“ uviedol vyšetrovateľ.
Trochu iného názoru bol psychológ Jan Vymětal. Ten v úvode uviedol, že výsledky testov u Lubinu odhalili nadpriemerný intelekt. Tiež ale povedal, že ho agresivita sprevádza prakticky po celý život. Znalec na súde uviedol, že Lubina bol dosť inteligentný na to, aby vedel, že konal nesprávne. Zároveň však povedal, že u obžalovaného sú znížené pocity viny ako u predchádzajúcich činov, tak aj u prejednávanej vražde. „Pokiaľ ide o možnosť resocializácie, tak som sa vyjadril skepticky, skôr pesimisticky,“ povedal na súde. Keď Lubina hovoril o plánoch do budúcnosti, spomínal že chce deti. „Keď nie rodinu, tak aspoň deti,“ uviedol. Vyslovil tiež obavu, že až vyjde z väzenia, nebude už jeho otec medzi živými. Z väzenia môže byť Lubina podmienečne prepustený až po odpykaní dvoch tretín trestu – teda v roku 2022.
Žila medzi vrahmi. Opisovali mi aj znásilnenie vlastných dcér…
