Pieseň je plná hnevu a spomienok na zosnulého Róberta Remiáša, ako aj ukážky z jeho života, ktoré sa prelínajú s Vladimírom Mečiarom na televíznej obrazovke.
„Poviem ti príbeh o krajine chceš sa ma spýtať či bude pekný, no ani ne, loď, s ktorou sa aj po rokoch do neznáma plavíme, pardón už dávno je na dne, zďaleka nie na hladine,“ začína text piesne, ktorá je naplnená priamymi aj nepriamymi odkazmi na Vladimíra Mečiara.
Nechýbajú narážky na údajné vraždy: „Nezabil si, nič sa nedeje, krv zlezie z rúk aj z košele, hračky z ocele, púzdra kožené, pán vodič nikdy nefúka, keď sa mocou ožere. Súd ma tu máš, kupujem si odpustky“, únos Michala Kováča ml.: „Myslím to vážne, som z nej unesený ako kováč, no nie ten remeselník, ale to ten onen mladší…“ ani korupcia: „Odpusť mi tohto som nikdy nevidel, len mám fotku s ním, ostré lietajú vôkol, kto nemá v hlave má v nohách, všetko je v poriadku, keď poznáš samotného Boha“.
