Bol štvrtok 22. júla 2017, krátko po ôsmej hodine ráno. Severná štvrť Montpellieru ešte očividne spala. Väčšina nájomníkov desaťposchodového domu odišla na dovolenku. Mladá žena sa vracala z nočnej zmeny, vošla do haly a zamierila k výťahu. Krídlo posuvných dverí sa však nedalo otvoriť. Cez malý otvor nazrela dnu, aby videla, čo vnútri zavadzia. Zhrozená zistila, že na dlážke leží domovník so zakrvavenou tvárou…
Kto a prečo spáchal tento zločin?
O necelú polhodinu, za prítomnosti požiarnikov a policajtov, telo odviezli. Pred domom stál hlúčik ľudí, ktorým sa v očiach črtali rovnaké otázky: Kto to urobil? Prečo?
Ameur Chabaane, vysoký štíhly muž, bol známy ako úslužný a čestný muž, takže spočiatku nik nevedel, odkiaľ začať vyšetrovanie. Chabaane pochádzal z Tuniska a do Montpellieru prišiel v 80. rokoch. Bol ženatý a mal tri deti. V roku 2000 sa stal domovníkom a svoje povinnosti si plnil veľmi vzorne. Pomáhal nájomníkom, maľoval im byty, vynášal nákupy…
Vyšetrovatelia zistili, že 19. júla, čiže tri dni pred smrťou, sa kvôli tečúcej vode pohádal s nájomníkom zo 7. poschodia. Hádka bola taká prudká, že nájomník sa v záchvate hnevu vyhrážal Chabaanovi, že ho zabije.
Polícia sa o tohto nájomníka samozrejme zaujímala. Ukázalo sa však, že je nevinný, pretože na jeho rukách sa ani špeciálnou metódou nezistili sebamenšie stopy po pušnom prachu.
Počul som výbuch
Polícia vypočúvala všetkých nájomníkov a každá výpoveď sa rozpitvávala a preverovala. Policajti sa pokúšali takmer minútu po minúte zistiť, čo nájomníci robili. Metodicky išli po poschodiach a zvonili pri každých dverách. Takto prišli na tretie poschodie, kde našli nábojnicu ráže 7,65, ktorá zabila Ameura.
„Počul som výbuch, niečo ako výstrel,“ tvrdil prvý nájomník, ktorého sa pýtali. „Viem, že to bolo okolo ôsmej ráno, presne vám to však nepoviem.“
Toto svedectvo však rozhodne dokazuje, že domovník bol zavraždený na treťom poschodí.
Policajti zazvonili pri dverách oproti. Býval tam muž na invalidnom vozíku, ten však tvrdil, že nikto z jeho rodiny nič nepočul. „Vtedy sme ešte spali,“ vysvetlili.
Vyšetrovatelia stúpali po poschodiach a ich námaha bola odmenená. Jeden z nájomníkov totiž tvrdil, že ráno videl domovníka živého. „Videl som ho krátko pred ôsmou v hale, práve sa rozprával s nájomníkom z tretieho poschodia, s tým, čo je na vozíku.“
Prečo im ten muž tvrdil, že o ôsmej ešte spal a preto nepočul výstrel?
Vo štvrtok 29. júla sa policajti rozhodli ešte raz vypočuť celú rodinu, tentoraz však na komisariáte a oddelene. Chromý muž sa poplietol, ale vyšetrovatelia vo vedľajšej miestnosti sa od jeho ženy dozvedeli pravdu.
„Večer pred vraždou nás, Ameura a mňa, prekvapil manžel. Je veľmi žiarlivý a keďže domovník sa so mnou často rozprával, neznášal ho.“
Ameur Chabaane očividne zomrel kvôli obyčajnému, celkom nevinnému úsmevu! Vyšetrovatelia mohli konečne rekonštruovať, ako sa zločin odohral.
Muž ho strelil do líca
22. júla 2017 Ameur Chabaane zametal halu domu. Otvorili sa dvere výťahu a domovník uvidel kolesá vozíka. Chromý muž, ktorý skrýval automatickú pištoľ, podišiel k domovníkovi a začal sa s ním rozprávať. Požiadal ho, aby s ním išiel hore, na tretie poschodie. Možno sa mu aj vyhrážal, je však pravdepodobné, že použil lesť. Obaja muži nastúpili do výťahu. Na treťom poschodí domovník nechal najprv vyjsť muža na vozíku. Ten sa vzápätí obrátil a strelil Ameura do líca. Dvere výťahu sa opäť zatvorili. Keď krátko po ôsmej hodine chcela nájomníčka po nočnej zmene použiť výťah, objavila mŕtvolu.
Pištoľ som zahodila
Deti potvrdili výpoveď svojej matky a dcéra sa priznala, že to ona zahodila vražednú zbraň.
„Išla som ju aj s bratom zahodiť do borovicového lesa,“ povedala.
Chromý muž síce všetko popieral, no nakoniec sa priznal a momentálne čaká na súd.
Nájomníkom bude domovník veľmi chýbať. Dohodli sa, že sa zložia na plaketu, na ktorú dajú vyryť nápis „Takto skončia dobrí ľudia“.
Pch
