Smrť v milostnom tranze

„Pravdaže, mal som s ňou intímny styk,“ priznal sa Igor Ch. prokurátorovi pri výsluchu. „Ale urobil som to, keď som nebol pri zmysloch. A necítim sa zodpovedný za jej smrť.“
Prokurátor prelistoval niekoľko strán zo spisov, rozložených na písacom stole. „Dnes mi poslali výsledky pitvy…“  začal.

Domov sa Igor Ch. vrátil po troch rokoch zárobkovej ,,emigrácie“. Boli to roky bohaté na udalosti, plné práce, odriekania a provizórií. On však vedel, čo robí a pre koho. Aspoň na začiatku. S Pavlínou ho spájala láska, vášnivá a hlboká, ale zároveň zrelá a založená na realite.
Najväčšie šance na rýchle získanie majetku preňho predstavoval Západ. Jeho odchod isteže znamenal aj isté riziko, ale rozhodli sa obaja podstúpiť v mene budúceho šťastia a blahobytu. Po dlhom, rozcitlivenom a slzavom lúčení, po lavíne vzájomných ubezpečovaní a vyznaní si Igor zbalil svoje veci a odcestoval.

mohli poštoví pracovníci zaznamenať výrazný nárast korešpondencie medzi SRN a Slovenskom. V ďalších mesiacoch k listom pribudli aj šeky. Vďaka peniazom, ktoré Igor zarobil, mohla ho Pavlína dvakrát navštíviť. Obaja rýchlo dospeli k názoru, že hoci nesmierne túžia po sebe, predsa celkom dobre znášajú túto komerčnú rozlúčku. Keď teda Igorovi ponúkli ďalšiu – dvojročnú – zmluvu so skvelými podmienkami, zhodne usúdili, že stojí za to ešte trochu počkať.

Najskôr Pavlína odvolala svoju ohlasovanú návštevu, potom zanedbávala dovtedy pravidelnú korešpondenciu, až Igorovi napokon prišiel list, o obsahu ktorého už mal neblahé tušenie. Oznámila mu, že sa s ním rozchádza. Niekdajšie city vyhasli a už ho nechce dlhšie zavádzať ani klamať. Zaľúbila sa do iného muža. Prosí, aby ju pochopil a odpustil jej. Otrasený a zúfalý Igor – zrejme naposledy – postupoval veľmi uvážlivo. Chladne preanalyzoval situáciu a rozhodol sa pre jediné rozumné riešenie. Potlačil pálčivú túžbu zrušiť zmluvu a okamžite sa rozbehnúť domov. Rozhodol sa predbežne počkať, kým jeho vášne zoslabnú, a vráti sa domov s celou zarobenou sumou.

Lenže po návrate domov predsa len stratil rozvahu a začal sa správať ako takmer každý mladý muž, ktorý je šialene zaľúbený. Zistil, že Pavlínin nový vyvolený je Herbert R., neuveriteľne bohatý nemecký priemyselník, a vyzval ho na súboj. Trikrát poslal za ním ,,gorily“, ktoré si najal, aby mu robili sekundantov, a raz osobne vnikol na pozemok jeho usadlosti, pričom knokautoval ochrancu pri bráne a zranil dvoch veľkých psov. Vybavil si povolenie na držanie zbrane a patrične vybavený poľoval na soka svojím  autom. Trvalo to dovtedy, kým mu viacero súkromných detektívnych firiem neodmietlo poskytovať svoje služby. V tom čase prišli za ním traja muži z Herbertovej ochranky a usilovali sa ho presvedčiť, aby dal pokoj.

„Chcem ju iba vidieť,“ nástojil Igor. „Musím sa s ňou pozhovárať! Aspoň na chvíľku.“
„Ona už zabudla na teba,“ vysvetľoval mu šéf ochranky. „Prosí ťa, aby si jej dal pokoj.“
„Neverím. To sú slová jej žiarlivého frajera.“
„V poriadku. Zajtra dostaneš od nej správu.“

Na druhý deň okrem balíka bankoviek, ktoré mu mali splatiť všetko, čo do Pavlíny investoval, Herbertov poslík mu priniesol aj videokazetu. Prirodzene, chcel si ju ihneď pozrieť. Pavlína, nasnímaná amatérskou kamerou, sedela na pohovke v salóne, zariadenom ako kráľovská komnata, po boku muža, ktorý vyzeral ako milenec, vystrihnutý z romantického filmu.

„Medzi nami sa všetko skončilo, Igor,“ povedala z obrazovky Pavlína celkom takým tónom ako kedysi. „Viem, že ti je ťažko, ale ja milujem Herberta. Je mojím mužom a skvelým človekom.“ Aby spečatila tieto slová, objala Herberta a vtisla mu na ústa až teatrálne dlhý bozk.
Igor vypol video a potom totálne zdemoloval celý byt. Napokon, keď trochu vytriezvel, dotackal sa do najbližšieho baru a zasadol si k batérii fliaš. Tento pijanský maratón trval asi týždeň. No najvýznamnejšou udalosťou bol banket, ktorý Igor usporiadal pre svojich priateľov v znamení hesla ,,Nikdy never žene!“ A práve toho večera mu ktosi porozprával o starej Gizele P., ktorá v okultisticko-mystických kruhoch bola známa ako Serafína.

„Tá baba má už vari sto rokov,“ povedal mu ktorýsi priateľ. „Ale vie také veci, že ti rozum ostane stáť. Zaoberá sa dokonca transférom oživenej matérie. Môže ťa preniesť na ktorékoľvek miesto na tejto planéte.“
„Preniesť? Ako?“
„Pomocou psychických síl. Celého, ako tu stojíš. Vďaka nej bude tvoje telo slobodne levitovať, prenikne cez múry, prekoná vzdialenosti a dostane sa tam, kde chceš.“

Igor nedôverčivo pokýval hlavou. Na každý prípad však požiadal o adresu tejto nevšednej čarodejnice.
O tri dni neskoršie už stál pred dverami jej skromného bývania. Serafína, čiže 76-ročná Gizela P., ho prijala v izbičke, pripomínajúcej kabinet hrôzy. Uprostred obtlčeného nábytku, početných kabalistických rekvizít a tajomných symbolov rozvešaných na stenách, za biedneho osvetlenia jedinou sviecou vypočula jeho príbeh. Potom si prisunula sklenenú guľu, skúmavo pozerala na ňu a upadla do hlbokého zadumania.
„ Trochu starostí mi robí ten kvietok,“ povedala po dlhšom mlčaní. Pri úsmeve ukázala bezzubé ďasná.
„Ale vidím ju dosť jasne. Správa, ktorú ti poslala na kazete, je nepravdivá, môj milý mladý pán. Ona ťa stále miluje. Za tamtoho sa vydala len pre majetok.“

„Mohol by som…“ ozval sa zachrípnuto. „Je to pravda, že by ste mohli… mohol by som sa s ňou stretnúť aspoň na niekoľko minút?“
Serafína si ho dôkladne premerala.
„Áno,“ odvetila. „Ale bude to vyžadovať veľkú námahu. Každá takáto seansa ma stojí veľa zdravia.“
„Som ochotný vám všetko bohato vynahradiť,“ vyhlásil impulzívne.
Serafína privrela oči, odhrnula si z čela zvyšky vlasov a znova ho obdarovala bezzubým úsmevom.
„Tak teda prejdeme do vedľajšej izby,“ povedala. „Tam si pohodlne ľahneš a uvoľníš sa. A o chvíľu sa ocitneš v jej náručí. Ona je teraz vo svojej spálni. Leží na manželskej dvojposteli, sama a roztúžená. Iste ťa nemusím povzbudzovať, ale… nepremeškaj príležitosť. Nič netrvá večne…“ Nie, nemusela ho povzbudzovať. Všetko sa odohralo presne tak, ako sľúbila. Zavrel oči, uvoľnil sa, pokojne dýchal… a zrazu videl, že leží vedľa svojej Pavlíny. Bez slova sa objali a on pocítil, ako v ňom narastá túžba. Nebolo času na ospravedlňovanie, vysvetľovanie a vyznania, ani na vyjadrenie triumfu a zadosťučinenia z nového stretnutia. Miloval ju vášnivo, ba až brutálne, akoby ju trestal za zradu, útek a všetky mesiace prežitého žiaľu a poníženia. Keď potom spotený a úplne vyčerpaný klesol na posteľ, uvedomil si, že Pavlína je neprirodzene pokojná. Opatrne ju potriasol za plece. Nereagovala, tak ju potriasol mocnejšie. Hlava jej bezvládne odkväcla nabok. Šokovaný okamžite vytriezvel z nenormálneho tranzu, sklonil sa nad ňou, a vtedy videl, že telo, ešte v polohe milostnej extázy, nahé, chudé ako kostra, zvädnuté a vráskavé – patrí Serafíne.
Igor Ch. vyrazil zo seba hysterický výkrik. Zdesený a takmer nahý vybehol na schodište a alarmoval susedov.

 „Výsledky pitvy potvrdzujú vašu výpoveď,“ povedal prokurátor. „Gizela P. zomrela na srdcový záchvat. Počas pohlavného styku s vami,“ dodal s nádychom jemnej irónie.
Keď zatváral fascikel so spismi, ešte dodal:
„Neboli ste jedinou obeťou jej hypnotických seansí. Polícia našla u nej podrobnú evidenciu jej zákazníkov. Mená, adresy. dáta, výšku honorárov… Väčšina z nich k nej chodievala pravidelne. Za posledné dva roky mala vyše sto milencov, spravidla mladých a silných. No, ale vy určite musíte byť výnimočný chlap!“