Smútili za dcérou, ktorá žila

„Ešte stále to nedokážeme pochopiť, je to pre nás ako zázrak.“ Marena Fryblová stále znova a znova stíska svoju dcéru a bozkáva ju na čelo, ako keby sa chcela ubezpečiť, že skutočne sedí vedľa nej a je živá.

Celé dni totiž zúfalí rodičia oplakávali jediné dieťa, lebo si mysleli, že je prišla o život pri ťažkej autohavárii. Ale dievča žilo. „Nikto si nedokáže predstaviť, čo sme v tých dňoch prežili,“ hovorí pani Marena potichu.

Stalo sa to v jednu sobotu večer. 18-ročná Tatjana a jej o rok staršia spolužiačka Melánia sa dohodli, že pôjdu večer na diskotéku do neďalekého mesta. „Vyzdvihla som Melániu u nej doma,“ rozpráva Tatjana. Kamarátka, ktorá si iba prednedávnom spravila vodičský preukaz, chcela vyskúšať svoje šoférske umenie. Tatjana teda kamarátku pustila za volant, iba ju poprosila, aby išla opatrne.

Prvé kilometre prešli bez problémov. Melánia riadila auto pozorne a išla pomaly. Až keď opustili mesto, pridala trocha plyn. A potom, na ceste s mnohými zákrutami, sa to stalo. Naraz sa pred nimi vynorilo auto. Vodič, ktorého sa dodnes nepodarilo nájsť, zrezal zákrutu vo vysokej rýchlosti a pritom prešiel do protismeru. Doslova a do písmena, v poslednej sekunde strhol volant a zmizol v temnote.

Melánia Portová síce rozpoznala nebezpečenstvo, ale ako neskúsená vodička, zareagovala úplne nesprávne. Namiesto toho, aby vybočila na krajnicu, spomalila a zabránila zrážke, pustila v panike volant a stratila kontrolu nad sebou aj autom. Auto dostalo šmyk a v plnej rýchlosti narazilo do stromu.

„Ešte som kričala: Pozor! ale potom sa mi pred očami zotmelo,“ hovorí Tatjana. Na viac sa už nepamätá. Príšernú nehodu prežila iba vďaka tomu, že na miesto nehody sa ako zázrakom dostali veľmi skoro záchranári.

Kým pre Melániu prišla každá pomoc neskoro, Tatjanu sa podarilo na mieste nehody priviesť k životu a vrtuľník ju odviezol do nemocnice.

Strašná správa o smrti dcéry sa dostala k Fryblovcom okolo 23. hodiny v noci. „Práve sme sa ukladali do postele, keď pred dverami zazvonili dvaja policajti a zroneným hlasom nám oznámili, že naša dcéra zomrela na následky dopravnej nehody. Vyslovili nám sústrasť. Lekári spravili všetko, čo bolo v ich silách,“ spomína na príšerný večer Leo Frybl.

V tom istom čase dostala matka Regina Portová z nemocnice správu, že jej dcéra Melánia leží na intenzívnej jednotke po autonehode a jej život visí na vlásku, zranenia sú smrteľne nebezpečné.
Matka okamžite nasadla do auta a chcela dcéru vidieť. Ale lekári jej dovolili iba letmý pohľad z diaľky. „Bola napojená na kadejaké trubičky a vyzerala strašne doriadene,“ hovorí zničená Regina Portová. „To, že to vôbec nebola moja dcéra, to som v tom šoku a z prahu miestnosti naozaj nemohla rozoznať.“

Po piatich dňoch sa dievča prebralo z kómy. Lekári ihneď informovali pani Portovú, a tá ihneď prišla do nemocnice. Tatjana videla pri posteli kamarátkinu mamu a hneď sa pýtala na Melániu a svoju mamu. Až vtedy si Regina Portová uvedomila strašnú pravdu. Neprežila jej dcéra, ale jej najlepšia kamarátka. Tým, že Melánia sedela za volantom a papiere od auta boli na Tatjanu, policajti si to vysvetlili po svojom.

„Keď sa z nemocnice ozvali, že Tatjana žije, považovala som lekára za blázna,“ hovorí matka Marena Fryblová. Až keď dcéru videla na vlastné oči, mohla tej neuveriteľnej správe uveriť. Po šiestich týždňoch Tatjanu prepustili z nemocnice. Ale veľká radosť rodičov sa miesi so smútkom a súcitom pred druhú matku, ktorá skutočne prišla o dcéru.

dz