Sylvia Porubänová z Inštitútu pre výskum práce a rodiny vysvetlila, že MDŽ bolo pre ženy „znechucujúce“ najmä preto, že sa spájalo s povinnými oslavami na pracoviskách. Počas tých si muži často „vyhadzovali z kopýtka“. MDŽ oslavujú Slováci v tomto roku už po 90. raz.
„Bol to deň povinných osláv, povinných radovánok, ktorý sa v celom Československu, napokon vo všetkých postsocialistických krajinách, končil všeobecným veselím, alkoholickými excesmi,“ uviedla Porubänová pre TASR.
Slováci podľa nej prišli až po revolúcii v 1989 na to, že v celom svete si sviatok zasluhuje a má reálnu vážnosť a úctu. „Poukazuje vždy na konkrétne problémy žien v konkrétnej krajine, ale aj v celosvetovom kontexte.“
V minulosti bojovali ženy vo svete za svoje volebné právo, dnes sa podľa sociologičky v prostredí postsocialistických krajín dostala do popredia otázka nerovnakých príležitostí a nerovnakého odmeňovania oboch pohlaví.
„Tento sviatok si zaslúži svoje uznanie práve preto, že nielen príležitosti, ale aj realita života oboch rodov nie je zatiaľ vybalansovaná, nie je harmonická,“ zhodnotila Porubänová.
Slovenská aktivistka Jana Zezulová z občianskeho združenia Možnosť voľby patrí do skupiny tých, ktorí mapujú diskrimináciu slovenských žien a tvrdí, že ženy nepotrebujú „špeciálne sviatkovanie“, ani kvety.
„Ja by som bola za to, aby nikto ženám nedával ruže z pocty, z lásky, ale skôr vyjadril, že vážime si vás, preto začneme robiť také veci, aby ste mohli kvalitne žiť,“ uviedla pre TASR.
Ženy na Slovensku, ktoré tvoria zhruba polovicu populácie, podľa ženských expertiek v ľudskoprávnej oblasti aj v súčasnosti zápasia s diskrimináciou v niekoľkých oblastiach. Slovenská republika sa zaviazala plniť ľudskoprávne záväzky a odstraňovať všetky formy diskriminácie žien. Pravidelne o tom musí informovať OSN.
VYBERÁME
NAJČÍTANEJŠIE
- Reklama -
