Šokujúce odhalenia o bratislavskom domove dôchodcov, v ktorom umierajú ľudia ako na páse.

Tieto slová vháňajú slzy do očí. Asi nikto nemá naivnú predstavu o tom, ako to vyzerá v domovoch dôchodcov. Hlavné mesto však postavilo do pozoru odhalenie Nového Času, že v zariadení na Pažítkovej ulici zomrelo za mesiac 13 ľudí.

Bezbranných starčekov poslala na druhý svet silná chrípka. Bývalí zamestnanci a príbuzní zosnulých však hovoria o hrôzach, ktorým tam boli vystavovaní ľudia odkázaní na pomoc druhého. Do domova už smeruje kontrola.

Prípad pobúril aj Asociáciu prijímateľov sociálnych služieb, ktorej cieľom je pomáhať ľuďom v núdzi. Krútia hlavou nad vyjadrením úradu starostu Ružinova Dušana Pekára, že seniori boli starí a v terminálnom štádiu.

 „Ľudský život je hodný ochrany aj vo vysokom veku. Podľa našich informácií bola v domove nepostačujúca základná sociálna starostlivosť o seniorov v rozsahu ich primárnych fyziologických potrieb – pitný režim, podávanie jedla, liekovanie, prebaľovanie po vyprázdňovaní, včasné privolanie zdravotníckej pomoci atď,“ povedal šéf asociácie Silvester Obuch

Toto vyjadrenie potvrdzuje aj bývalá zdravotná sestra. Tvrdí, že domov má málo zamestnancov a o starčekov sa nemal kto postarať.

Riaditeľka Eva Samolejová povedala, že sa vyjadrí len cez mestskú časť. Domov však čaká štátny dozor, na základe podnetu Nového Času sa tam vyberú kontrolóri z Úradu verejného zdravotníctva. „Kontrola bude zameraná na dodržiavanie hygienicko-protiepidemického prevádzkového režimu,“ uviedla hovorkyňa úradu Katarína Nosálová.

Dôchodcovia na Pažítkovej platia za mesiac v domove okolo 320 eur. V súkromných zariadeniach ceny stúpajú ešte vyššie, na území hlavného mesta až do výšky 1 500 eur.

Pre Nový Čas prehovorila bývalá sestrička z domova Klaudia. Sama tam počas epidémie ochorela. Podľa nej na Pažítkovej zomrelo minimálne 22 ľudí. Problém vidí v nedostatku personálu. „Ak vypukne epidémia a nemá sa im kto venovať, stav sa im zhoršuje,“ hovorí Klaudia. V čase najväčších chorôb podľa nej nosili klientom nezakrytú stravu výťahom, kde sa prevážali chorí aj špinavá bielizeň. Starčekovia mali byť dehydrovaní.
„V jedálni si vedia načapovať čaj. Ale tí, čo ležia, sa nevedia o seba postarať. Prosila som o termosky,“ opisuje a dodáva, že problém bol aj s hygienou: „Mala som dve panie, ktoré potrebovali prebaliť. Robila som to ráno a potom asi až ďalšia služba večer, v jednej plienke boli celý deň. Zrejme sa šetrí a nemá to kto robiť.“