Ahoj Martina, pred našim rozhovorom som sa pokúšala získať informácie o tvojej osobe na internete, no napriek tomu, že si päťnásobná majsterska sveta v inline korčuľovaní, som o tebe našla len celkom málo materiálu. Znamená to, že nestojíš o mediali-záciu? Neprichádzaš takto zbytočne o potenciálnych sponzorov? Majú o teba média záujem?
Ahoj, neviem kde si sa pozerala, ale keď ideš na zoznam.sk a zadáš moje meno, tak ti tam vyhodí pár stránok. Ale ako si aj povedala, nie som osoba, ktorá vyhľadáva média a snaží sa zviditeľniť za každú cenu. (klikli sme si v redakcii na tvoje stránky a tie videa stáli za to, proste paráda)
Poďme na to, ale pekne po poriadku. Ako si sa dostala k inline korčuľovaniu?
Začala som keď som mala asi 13 rokov cez kamarátov, s ktorými som chodievala ako malá von a veľmi sa mi to zapáčilo. Keď sa niečomu začnem venovať, tak sa snažím byť v tom čo najlepšia.
Kedy a prečo, si sa rozhodla urobiť z inlinu niečo viac ako len hobby? Mal v tom prsty aj nejaký talent hunter alebo za tým všetkým máme hľadať tvoju húževnatosť a cieľavedomosť?
Profesionálne som sa začala venovať inlinu v 15 rokoch, keď ma vo Viedni objavil manažér svetového teamu Rollerblade a ponúkol mi miesto v teame. Odvtedy som začala cestovať na súťaže a o rok neskôr na svetovo známe súťaže ako X-games, Gravity Games a Maj-strovstva sveta.
Kto ťa prihlásil na prvú súťaž?
Moja úplne prvá súťaž bola v Bratislave, keď som mala 14 rokov, v petržalskom skateparku, kde som bola raz druhá a raz prvá medzi chalanmi, keďže žiadne dievčatá sa tomu nevenovali tak ako ja. Preto som musela súťažiť s chalan-mi. Ale na zahraničné súťaže ma prihlásil Rollerblade.
Máš aj trénera alebo trénuješ na vlastnú päsť, podľa svojho pocitu a potreby?
V tomto športe žiadni tréneri nie sú. Každý sa učí sám a skúša triky ako mu sadnú, či sa nebojí alebo čo mu príde ľahšie a jednoduchšie.
Videli v tebe tvoji rodičia prirodzený talent, ktorý jedného dňa zo svojho hobby urobí profesionálne zamestnanie, alebo ťa brali na ľahkú váhu? Nemali námietky? Podporujú ťa?
Moji rodičia ma podporovali vo všetkom čo som robila. Za to som im veľmi vďačná. Moja mama so mnou zo začiatku cestovala, nakoľko som bola mladá na to, aby som mohla po celom svete lietať úplne sama. Po roku som už ale lietala sama.
Koľko hodín denne stráviš tréningom či prípravou na súťaže?
Cez zimu tomu moc času nedávam. Venujem sa škole a iným povinnostiam. Cez leto, keď je počasie krajšie a škola nie je, tak asi tak každý druhý deň pár hodín denne. Na súťaž sa už veľmi nepripravujem, nakoľko už mám svoje odjazdené.
Existujú aj na Slovensku profesionálne súťaže v inline so zaujímavými dotáciami alebo za takými treba vycestovať?
Na Slovensku nič také nie je. Slovensko takéto športy vôbec nemieni podporovať, čo je veľká škoda, pretože na západe sú športy ako inline, skateboarding najviac populárne práve medzi mladými ľuďmi.
Musíš striehnuť na to kde a kedy sa koná ďalšia súťaž, či už si natoľko známa v tejto disciplíne, že si ťa organizátori pozývajú?
Už ma iba volajú, alebo sa o to stará môj manažér.
Je kariéra inline korčuliara vekovo obmedzená?
Nie je obmedzená, ale zase treba vedieť kedy je už dosť.
Dokázala si pri inline stíhať aj vysokoškolské štúdium? Myslela si aj na zadné dvierka v prí-pade, že by si z akýchkoľvek dôvodov musela skončiť?
Jasné, škola musí byť. Teraz študujem posledný rok na súkromnej univerzite.
Čo ťa inšpiruje k výkonom, keď máš „deň pod psa“?
Keď mám taký deň, tak ani korčuľovať nejdem, lebo by sa mi ani nechcelo. Radšej sa idem venovať inému hobby.
Na čo myslíš pred súťažou?
Na to aby som zajazdila čo naj-lepšie a aby som hlavne nespadla.
Aké boli tvoje prvé pocity a dojmy po tom, ako si sa stala majsterkou v inline?
Keď som vyhrala prvé MS tak som mala šestnásť rokov a vtedy som vyhrávala každú súťaž, na ktorú som išla. Vtedy som si to veľmi neuvedomovala. Prišlo mi to také samozrejmé. Ale ako som neskôr stretla aj iné dievčatá, ktoré sa zlepšovali a dobiehali ma v trikoch, už to bolo ťažšie sa udržať na prvom mieste. Takže keď teraz vyhrám, tak si to vážim oveľa viac ako predtým.
Boli aj momenty, keď si mala chuť hodiť korčule o zem, a už sa k inlinu nikdy nevrátiť?
Také momenty raz za čas prídu. Najmä, keď som mala dva roky zranené koleno a stále sa mi to nechcelo vyliečiť. Ale nakoniec sa mi to zlepšilo a teraz korčuľujem zase, aj keď nie tak intenzívne ako predtým.
Aké pozitíva a negatíva prináša zo sebou tvoj job?
Ja to neberiem ako môj job, ale ako niečo, čo ma baví a chcem robiť pokiaľ môžem. Negatíva sú samozrejme zdravie. Všetky dopady majú vplyv na kĺby a chrbticu. A samozrejme boli už aj nejaké zlomeniny zo začiatku. Ale na druhej strane, pozitív je oveľa viac a prekrývajú negatíva. Mať možnosť od šestnástich rokov cestovať po celom svete, zoznamovať sa so svetovými športovcami v tomto športe, spoznávať iné mestá, získavať skúsenosti, a stávať sa osobnosťou čo v tomto športe niečo aj dokázala.
Máš nesplnený sen v inline? Nelákajú ťa aj iné športy?
Nesplnený sen už veľmi ani nie je, nakoľko som hneď prvý rok vyhrala všetky súťaže, ktoré sa dali. Ale keď by som tento rok vyhrala opäť MS po dvoch rokoch, čo sa mi to nepodarilo, tak by ma to veľmi potešilo. Samozrejme, lákajú ma aj iné športy. Vedela by som sa venovať každému športu, ale najviac ma lákajú agresívnejšie športy, ako napr. gymnastika. Venujem sa aj wakeboardingu, basketbalu, beach volleyball, ktorý hráme s partiou cez leto. Posledné roky som sa začala venovať poctivo aj golfu. Golf si viem predstaviť ako takú druhú epizódu, keď už nebudem môcť korčuľovať.
Ako vyzerajú tvoje plány do blízkej budúcnosti? Sú na obzore nejaké súťaže?
Vo februári ma čaká jedna súťaž v Nemecku a potom sú súťaže až v lete. Zatiaľ sa budem venovať len škole a môjmu malému biznisu, čo som sa začala venovať. Dovážam streetwear oblečenie z US, ktoré na SVK nie je( England, Ucon, Free Gold Watch).
Ako je to v tomto športe? Prevláda mužské či skôr ženské pohlavie? Existuje rivalita, zákerné praktiky v zákulisí medzi hráčmi alebo niečo podobné?
Každý agresívny šport je viac mužský ako ženský. Ale korčuľovanie je šport, ktorý má radšej oveľa viac žien, ako napríklad skateboarding alebo BMX. Žiadna rivalita neexistuje medzi nami. Všetci sme priatelia a sme vždy radi, keď sa na pretekoch po nejakej dobe môžme zase všetci vidieť.
Ktorý človek ti najviac pomáha v tvojom snažení a dosia-hnutí cieľov?
Moji rodičia.
