Stále sa pohybovala, spala v tráve a okolo nej behali srnky, líšky aj diviaky. To je prvý svedectvo, ktoré o svojom nechcenom dobrodružstve prezradila Júlia (8) z Nemecka. Tú dva dni hľadali pátrači v okolí vrchu Čerchov na Domažlicku, až ju v utorok našiel miestny hájnik s dvoma lesnými robotníkmi. Ako dieťa mohlo zvládnuť 45 hodín v temnom lese, v daždi, v mrazivých nociach, bez jedla…?
Stratila sa pri vrchu Čerchov v nedeľu popoludní, kde hrali s rodičmi, bratom a bratrancom (6 a 9) bojovú hru. Tri dni ju hľadalo niekoľko stoviek záchranárov, policajtov, hasičov, alpských horských záchranárov a dobrovoľníkov. Oboch chlapcov sa podarilo nájsť, dievčatko sa stratilo. Nakoniec prečkala v hustom a ťažkom prístupnom lesnom teréne dve mrazivej noci!
„Bola to náhoda, sedela v tráve uprostred lesa. Komunikovala a bola dezorientovaná. Som hrozne šťastný, že sme ju našli. Boli sme už zúfalí, nevedeli sme, kde hľadať, „povedal horár, ktorý Julinku našiel.
Nemeckí policajti zverejnili prvé informácie, ako Júliine blúdenie v Českom lese prebiehalo. „Dievča bolo stále v pohybe a pravdepodobne prešla lesom niekoľko kilometrov. Presnú trasu nebude už možné konkrétne určiť,“ povedal hovorca hornofalckého policajného prezídia Florian Beck.
„V noci spala na lúke vo vysokej tráve a videla zvieratá ako srny, líšky a divoké prasa. V noci sa v lese bála, a preto na seba neupozornila. Uviedla tiež, že nič nejedla, ani nepila. Hľadala turistickú cestu, ale už ju nenašla,“ povedal hovorca hornofalckého policajného prezídia Florian Beck.
Nový Zéland: Zachránili troch tínedžerov stratených 50 dní v Pacifiku
Psychická záťaž
Keď sa malá Júlia ocitla v nedeľu v divokom lese plnom roklín, skál a popadaných stromov sama, bola to pre ňu obrovská psychická záťaž. Každý jedinec ju vie znášať inak.
„Prvé, čo jej napadlo, zrejme bolo, som teraz sama a okolo nikto nie je. Musela to byť pre ňu veľa stresová situácia. Tá je závislá na tom, či dieťa už skôr malo nejaké skúsenosti z pobytu v horách či lese, alebo sa stratilo prvýkrát,“ povedal detský psychológ Miloslav Čedík.
Dievča tak najskôr prvotnú veľkú psychickú záťaž zvládlo, nezostala na mieste a snažila sa nájsť cestu z ťažkej situácie von. „Iné deti by táto psychická záťaž, kedy zostanú samé bez bezpečia svojich blízkych , zmrazila a zostali by najskôr na mieste, ale ona sa vydala na cestu,“ myslí si Čedík.
Od miesta, kde sa rodičom stratila, je to k miestu, kde sa o dva dni neskôr našla, vzdušnou čiarou najmenej tri kilometre. Nikto nevie, či Júlia v lese blúdila, alebo išla „po priamke“. „Dieťa, ktoré je v strese, nie je schopné identifikovať cestu, ktorú urazilo,“ vysvetlil Čedík.
Hrôzy noci
Júlia prežila v divokej prírode dve chladné noci. „Tie museli byť pre ňu mimoriadne ťažké. Aj pre dospelého človeka je noc v lese veľkou záťažou. Dievča určite muselo mať veľký strach, ktorý sa u dieťaťa oproti dospelému násobí. Možno by mohla u nej ešte nastať aj postraumatická reakcie,“ povedal Čedík.
Prečo nešla za drevorubačmi?
Miestne hájnik Miroslav Semecký a dvaja lesní robotníci našli Júliu asi 500 metrov od miesta, kde v lese drevorubači ťažili drevo. Je otázkou, prečo dievča zostala na mieste a nešla k nim.
„Každý očakáva, že tam, kde je zvuk, môže nájsť nejakú pomoc. Ale dievčatko bola najskôr v tak obrovskom strese, že kvôli nemu k drevorubačom nešla, alebo mohla mať proste len strach,“ dodal Čedík.
TOP: Američan prežil tri týždne v púšti – na korienkoch a žabách
