Boľševizmus sa zrodil v krvi a jeho vodcovia sú zločinci a vrahovia, povedal raz agent britskej tajnej služby Sidney Reilly. Boli to nakoniec práve komunisti, ktorí ukončili aj jeho život.
Sidney Reilly nenávidel komunistov z hĺbky duše a zasvätil svoj život ich porážke. O svojej minulosti toho navyprával veľa a jeho príbehy sa líšili. Označoval sa za bývalého írskeho pastora aj potomka ruskej šľachtickej rodiny. V skutočnosti sa narodil do židovskej rodiny Rosenblumových v Odese. V 22 rokoch utiekol do Londýna, kde sa oženil a zmenil si meno.
Ako špión pracoval už za rusko-japonskej vojny, a to pre obe strany. Keď žil v Rusku, bol súčasťou revolučných komunistických kruhov, ale len preto, že pracoval pre britskú tajnú službu a súčasne pre cársku tajnú políciu. Skrátka bol to typ človeka, ktorému nebolo radno veriť ani nos medzi očami. To o ňom napokon v internej správe písali aj sami nadriadení z britskej tajnej služby. „Nespoľahlivý pre akúkoľvek službu,“ stálo v jeho papieroch.
Lenže Reilly bol charizmatický a vedel si získať priazeň nielen mnohých žien, ale aj politikov. Jeho čaru podľahol aj Winston Churchill, ktorý ho nechal poslať v roku 1917 do Ruska na tajnú misiu. Tam naverboval Reilly niekoľko dvojitých agentov a získal aj preukaz Čeky, tajnej polície, čo z neho v podstate robilo dvojitého agenta.
Reilly považoval za najlepšiu cestu, ako zničiť práve sa rodiaci boľševizmus tým, že by zabil Lenina a Trockého, dvoch zakladateľov tohto politického smeru. Dohovoril sa s Eduardom Berzin, šéfom litovských jednotiek, ktorý oboch mužov chránili, že proti nim vykoná prevrat. Berzin súhlasil, Briti mu za to poslali 1,2 milióna rubľov. Lenže keď prišlo na vec, Berzin sa ukázal ako majstrovský dvojitý agent Čeky, ktorý rozhodne nemal v úmysle obrátiť zbrane proti boľševikom. Peniaze si nechal, ale celú konšpiráciu odhalil. Nasledovali razie na britskej ambasáde, z ktorej na poslednú chvíľu Reilly utiekol do Európy.
Reilly bojoval proti komunistom aj naďalej. Podporoval bielogvardejcov, ktorí proti nim viedli občiansku vojnu, a márne apeloval na Britov, aby bielogvardejské sily podporili. Neskôr prekročil tajne fínsko-sovietsku hranicu, aby sa stretol s členmi tajnej antikomunistickej organizácie. To bola ale opäť falošná akcia, v skutočnosti bola celá organizácia riadená sovietskou tajnou službou. Reilly a ďalší ľudia padli do pasce a boli zatknutí. V roku 1925 bol Reilly popravený v lese blízko Moskvy.
Nezdolný charizmatický agent z hĺbky duše neznášajúci boľševikov sa stal údajne tiež jednou z inšpirácii Iana Flemminga pre postavu Jamesa Bonda.
