Ako na angažmán v Slovane spomínate?
Ja aj priateľka len pekne, Bratislava nám prirástla k srdcu. Mali sme to tam radi. Keby tam fungovali manažéri, ako mali, tak by tam chcel hrať každý hokejista. Tá destinácie je výborná.
Lenže ste mali problémy s výplatami, všakže?
Nedostali sme zaplatené napríklad štvrť roka. Vtedy to nikto nechcel riešiť a za mnou chodili mladí, že nemajú peniaze. Tak som sa ozval. Bol to vtedy veľký humbuk v novinách a ja som bol stredom pozornosti.
Vtedy ste chcel odísť, ale nakoniec podpísal novú zmluvu. Prečo?
Kvôli trénerom. Pán Čada mi veril, pod ním sa mi darilo. Ale išli po mne. Už som si to toľko neužíval. A práve na Čadu robili hrozné prasačiny. Podpísali s ním kontrakt na päť rokov a potom za jeho chrbtom začali rokovať s Vladimírom Růžičkom, z ktorého urobili tiež hlupáka. Bol na nich naštvaný, pretože na poslednú chvíľu cúvli.
V Slovane ste bol miláčik fanúšikov. Bol to pre vás veľký nezvyk?
Už pred príchodom ma chválil do novín tréner Čada. Myslím, že som ľudí nesklamal. Fanúšikovia tam boli neskutoční, hneď na prvý prípravný zápas v júli tam bolo vypredané. Až druhú sezónu ich bolo menej, pretože boli nahnevaní na vedenie.
Ako ste sa porovnával s rolou hlavnej hviezdy?
Bolo to príjemné, užíval som si to. Viem, že na Slovensku občas nemajú Čechov v láske, ale v Bratislave ma milo prekvapili. Asi som sa tam stretol s ľuďmi, čo to neriešia. Spoznal som tam strašne veľa fakt dobrých ľudí. To mi chýba.
Ale ešte by som chcel povedať niečo k tomu Slovensku.
Rozprávajte.
Zoznámil som sa tam s jedným človekom, volal sa Marek Trávníček, robí sprievodcu v Tatrách. Vtedy som si splnil sen a vyliezol v lete na Gerlachovský štít, čo je poriadna drina, ale zároveň psychický relax. Zvlášť vtedy, keď som sa hádal s vedením o peniaze. Ten pán ma nastavil do určitej polohy, vďaka ktorej mám odvtedy životný nadhľad. Do toho som začal inak jesť: bez lepku a snažím sa aj bez laktózy, ale to je ťažšie. Cítim sa lepšie. Samozrejme som kvôli tomu niekedy terčom posmechu, ale to už sa tiež mení, pretože sa ľuďom otvárajú oči. Šport nie je len o koncepcii tréningu, ale aj o jedle. Je to hrozne dôležité. U nás ešte vrcholoví športovci stále nevie jesť, do pár rokov to príde.
Ten pán je psychológ?
Nie je. Vydal knižku, ale robí zhodou okolností manažéra vo futbale. Vie hovoriť, vysvetľovať, argumentovať, je to frajer. Mám ho rád ako človeka. Zmenil mi život.
