O stalinských zverstvách sa toho už dnes vie veľa, napriek tomu je stále v tejto hroznej oblasti čo objavovať. Zabudnutou kapitolou je napríklad osud 6000 ľudí vysadených na sibírskom ostrove Nazino.
Na jar roku 1933 prezentoval Stalinovi jeho šéf tajnej služby Genrikh Jagoda zaujímavý plán, ako zlikvidovať odporcov. Milióny antisovietskych živlov mali byť deportovaní na Sibír a tam odkázané žiť vo svojich vlastných kolóniách. Náklady na vydržiavanie týchto väzňov by boli takmer nulové, takže štátny aparát by ušetril. Stalinovi sa myšlienka veľmi pozdávala. Navyše by sa podľa neho mohli takto kolonizovať ohromné pustiny Sibíri, kde prakticky nikto žiť dobrovoľne nechcel.
Ako istý pilotný projekt bolo zvolených 6000 väzňov, ktorí boli deportovaní na ostrov Nazino uprostred rovnomennej sibírskej rieky v Tomskej oblasti. Stráže väzňov poslali na loďkách po prúde bez akýchkoľvek zásob. 23 ľudí zomrelo už pri plavbe. Na opustenom a neobývateľnom ostrove panovali kruté mrazy, ktoré si len prvú noc vybrali 295 obetí. Mŕtvych každým dňom pribúdalo, pretože na ostrove nebolo vôbec nič, čím by sa ľudia mohli živiť.
Piaty deň k ostrovu priplávali vojaci s niekoľkými vrecami múky. Báli sa ale na ostrove vylodiť, pretože na brehu na nich čakal vyhladovaný a zúfalý dav. Hodili preto vrecia na breh a rýchlo odplávali. Dav sa o jedinú potravu na ostrove začal biť, ľudia sa ušliapali navzájom. Nikto sa neobťažoval s nejakou úpravou múky, jediné, čo ľudia urobili, bolo, že ju narýchlo zmiešali s vodou z rieky a takto ju zjedli.
Takáto potrava samozrejme nemohla nikoho zasýtiť. Medzi väzňami sa šírili choroby, ktoré si vyberali ďalšie krutú daň. Mnohí sa zo zúfalstva pokúsili z ostrova utiecť, ale zomreli v ľadovej vode alebo ich zabili vojaci. Po desiatich dňoch sa medzi zvyškom populácie ostrova začal rozmáhať kanibalizmus. Do týchto šialených podmienok nechal Stalin na ostrov priviesť ďalších 1200 ľudí. Boli ihneď na pobrežie vytiahnutý z lodí, zabití a zjedený. Masakry nadobudli ohromných rozmerov. Niekoľkým ženám boli odrezané prsia, aby ich ostatní mohli zjesť. Po niekoľkých dňoch už nebolo takmer koho jesť a niekoľko posledných nešťastníkov, ktorí prežili, boli odvezený z Nazina do dedín výšie po prúde. Jagodov experiment skončil.
Počty ľudí, ktorí zahynuli v Nazinu, boli príliš malé v porovnaní s celkovými hroznými štatistikami stalinistického teroru. Úrady navyše všetko tajili až do roku 2002, takže tento prípad sa dostal na svetlo sveta až pomerne nedávno.