Ani pokročilý vek a dlhá trasa sedemdesiatšesť ročnú Š ‘Jü-jing nezastaví od pomoci svojmu vnukovi. Chlapca postihnutého mozgovou obrnou denne tlačí do školy v čínskej oblasti Kuang-si.
Deväťročný Ťiang Chao-wen už nikoho iného nemá. Matka po rozvode vystriedala niekoľko ďalších manželov a otec pracuje ďaleko v Kuej-Linu, aby mohol platiť synove lieky. Starať sa o neho preto musí dennodenne babička. Stará žena si však nesťažuje.
Ťiang denne pripravuje medicínu, masíruje mu končatiny a tlačí ho s vozíkom do školy. Po rannom sprievodu si ho vyzdvihuje na obed, potom ho znova berie do školy a večer ho vezie zase domov. Celkovo tak žena za deň nachodí neuveriteľných dvadsať štyri kilometrov.
„Kým budem môcť dieťa ťahať, vydržím,“ hovorí.
Zaujímavosťou je, že chlapcovi sa v rukách Jü-jing skutočne darí lepšie a na krátke vzdialenosti sa už naučil chodiť sám. Do školy chodí rád a najviac ho baví matematika.
Rodina práve kvôli jeho nákladnej liečbe zápasí s dlhmi. Pokiaľ bude ale môcť stále chodiť do školy, podľa babičky bude všetko v poriadku.
