Asi pred 5000 rokmi sa do Európy a Ázie prihnali príslušníci tajomného kmeňa, ktorý historici označujú ako kultúra ľudu Jamnaja. Išlo o kočovných pastierov pochádzajúcich zo stepných oblastí dnešného Ruska a Ukrajiny.
Do nových území prinášali znalosti spracovania kovov, jazdecké zručnosti a vynález kolesa. Okrem toho sem tiež privážali ďalšii vzácnu komoditu – tú najlepšiu „trávu“, akú Kaukaz mohol ponúknuť. Podľa novej štúdie, publikovanej nedávno v odbornom časopise, sa zdá, že títo ľudia boli prvými medzinárodnými drogovými dílermi.
K tomuto záveru vedci došli na základe systematického skúmania rastlinného materiálu v archeologických nálezoch v Európe a východnej Ázii. Ukázalo sa, že konope nebolo prvýkrát používane niekde v Číne alebo centrálnej Ázii, ako sa často predpokladalo, ale naopak sa konzumovalo aj v Európe a na Ďalekom východe v rovnakej dobe, teda niekedy medzi 11 500 až 10 200 rokmi.
„Konope zrejme rástlo ako prirodzená súčasť vegetácie v Eurázii od raného holocénu,“ hovoria autori štúdie pôsobiaci v Nemeckom archeologickom inštitúte a Slobodnej univerzite v Berlíne. Ľudia konope používali ako potravinu, liek a textilný materiál, ale aj ako omamný prostriedok pri rituáloch. Avšak zatiaľ čo v západných častiach Eurázie bolo užívanie tejto drogy v prehistorických dobách vcelku bežné, existuje pomerne málo dokladov o jej konzumácii na Ďalekom východe. To sa však zmenilo s nástupom doby bronzovej zhruba pred 5000 rokmi, ako o tom svedčí výrazný nárast nálezov konopných zvyškov, ktoré sa zachovali z tej doby. Tento nárast by podľa vedcov mohol súvisieť so vznikom transkontinentálnej obchodnej a migračné trasy, ktorá viedla cez rozsiahle stepné oblasti až ku koridoru Hexi v Číne a ktorá sa o pár tisícročí neskôr stala súčasťou Hodvábnej cesty. Práve ľudia kultúry Jamnaja a susedný Botaji boli schopní cestovať na tak veľkú vzdialenosti vďaka chovu koní a svojmu jazdeckému umeniu.
„Všestranná využiteľnosť urobila z konope ideálneho kandidáta na trhovú plodinu pred vznikom peňazí,“ hovorí jeden z členov tímu, paleontológ Tengwen Long. Ako však dodáva, je to zatiaľ len hypotéza, ktorú bude potrebné preveriť ďalšími dôkazmi.
