34-ročný americký reprezentant strelil v stretnutí s Pardubicami víťazný gól, Vítkovice v 11. kole extraligy zvíťazili 2: 0.
„Dobre to skončilo, vyhrali sme. Chcel som len toto,“ líčil Yan Šťastný. „A konečne sme dali gól v hre päť na päť, všetci chalani sú spokojní,“ pripomenula vítkovická posila trefu Lukáša Kloka na 2:0 „To som chcel. Vyhrali sme, máme tri body. Dobre som začal.“
A čo ten váš gól pri presilovke v piatich proti trom?
„Mal som šťastie. Oli (Rostislav Olesz – pozn. Red.) Bol pred bránkou, chcel som mu to dať na hokejku, pretože tam bol sám, a ani neviem, ako to prešlo do bránky.“
Brankárovi medzi betóny. Otec vás vraj učil takto strieľať.
„Naučil ma to tak, že musím strieľať asi tridsať centimetrov nad ľadom. Keď trafíš bránu, sú tam všade diery. Mal som trochu šťastie, padlo to tam.“
Presiloviek ste ale mali oveľa viac. Čo produktivita v nich?
„Šanca sme mali, a keď sú šance, góly prídu. Bol to ešte len môj prvý zápas. Uvidíme, ako to v sezóne pôjde.“
Pochváli vás otec? Prišiel sa na vás pozrieť.
„Určite. Ide o to, aby som mužstvu pomáhal získavať body, aby sme išli v tabuľke hore. Body do štatistík prídu, keď chceš body pre mužstvo. Len toto človek chce, preto hrá hokej.“
A radil vám otec, keď ste sa rozhodoval, či ísť do Vítkovíc?
„Nie. Len mi povedal, že je to mužstvo, kde ma chcú. Ja mám 34 rokov a hrám už dlho. Chcel som ísť niekam, kde majú mužstvo, čo má energiu. Tu to tak je a je to len dobre pre mňa, aby som mal radosť z hry.“
A čo reč? Hovoríte slovensky, naučíte sa aj po česky?
„Slovenský rozumiem všetko. Čeština je podobný jazyk, je to blízko. Som zvyknutý hovoriť slovensky s rodičmi, akurát mladí ľudia majú iný slang, niektoré slová majú iný význam, ale to príde. Keď som bol v Rusku, (KHL CSKA Moskva) trvalo mi nejakých päť šesť mesiacov, než som sa naučil po rusky, dúfam, že tu to bude rýchlejší. Pár týždňov, možno mesiac. Nerozumiem síce všetko, ale rozumiem dosť.“
