Stratené mesto Alexandra Veľkého bolo starovekými autormi opisované ako čarovné miesto, kde ľudia pili víno a nahí filozofi odovzdávali múdrosť. Teraz, takmer 2000 rokov po smrti legendárneho bojovníka, archeológovia veria, že toto mesto objavili na severe Iraku.
Odborníci prvýkrát zaznamenali pozostatky starovekého osídlenia v mieste známom ako Qalatga Darband pri prezeraní satelitných snímok urobených v 60. rokoch v rámci amerického špionážneho programu Corona. Zábery boli odtajnené a zverejnené už v roku 1996, ale kvôli politickej nestabilite v krajine nemohli archeológovia túto lokalitu preskúmať.
Teraz, s využitím novších záberov z dronov aj vďaka terénnym výskumom priamo na mieste vedci zistili, že tu v 1. a 2. storočí pred naším letopočtom skutočne stávalo mesto vykazujúce silné gréck a rímske vplyv. Experti sa domnievajú, že bolo založené Alexandrom Veľkým v roku 331 pr. N.l. Ležalo presne na trase, kadiaľ Alexander Veľký prenasledoval perzského kráľa Daria III. pred epickú bitkou v Gaugamele. Domnievajú sa, že sa tu neskôr macedónsky vojvodca usadil spolu so svojimi 3000 spolubojovníkmi z ťahanie.
Rozloha, zložitosť i bohatstvo archeologického náleziska výskumníkov prekvapila. Okrem iného tu našli pozostatky obrovskej pevnosti aj veľkého chrámu, rozbité sochy grécko-rímskych bohov aj lisy na víno. „Sme na začiatku, ale myslíme si, že išlo o rušné mesto na ceste z Iraku do Iránu. Môžeme si predstaviť, ako tu ľudia zásobili vojakov vínom,“ povedal denníku The Times vedúci archeológ John MacGinnis z Britského múzea.
Podľa Roberta Cargella z Univerzity v Iowe toto mesto strážilo strategický priesmyk medzi dvoma horskými pásmami, ktoré oddeľovali starovekú Asýrii a Médiami. Obe tieto krajiny sa potom stali súčasťou rozľahlej ríše Alexandra Veľkého. „Prirodzene chránená pevnosť s prameniacou vodou v horách a s výhľadom na obe strategické planiny mala veľký význam,“ podotkol vedec.
