Za každý rok, ktorý som strávil v kriminále, vonku zabijem jedného človeka. Ten sľub dal Roman Postl podľa policajtov vo väzení, kde si odsedel osem rokov z 13-ročného trestu za vraždu. Polícia jeho vyčíňanie ukončila v polovici. 39-ročný Postl za tri dni na začiatku septembra 2008 zavraždil zo sľúbených ôsmych, štyroch.
Český sériový vrah
Michal Králik bol policajným nováčikom, ktorý mal 3. septembra 2008 prvú nočnú službu. „Urobila sa inštruktáž, rozdelili sa chalani, rozdelila sa autá, vybrali sa zbrane,“ popisoval Králik v dokumente ČT Legendy kriminalistiky: Smrť v službe.
Mladík k sebe dostal dvadsaťosemročného skúseného Romana Jedličku. Keď vyšli do chomutovských ulíc, dostali hlásenie, že v ulici Karolíny Světlé došlo k vlámaniu a že tam v dome horí.
Roman Postl, nedávno prepustený vrah, tam krátko predtým zavraždil tretieho človeka počas troch dní – vietnamského zamestnanca herne. Postl však tentoraz videl svedok a polícia sa tak skoro o jeho činu dozvedela. Tridsaťdeväťročného útočníka videl v dome, kde bola herňa, mladý sused. Ten na neho zavolal, na to Postl reagoval výstrelom, ktorý našťastie svedka minul.
Vrah z pošty
Polícia dostala informáciu, že vrah beží smerom k pošte a má na sebe červený sveter. Keď Jedličkové vozidlo míňalo budovu pošty, všimol si Králik, že muž podobný popisu tam práve prebieha. Jedlička voz zastavil, zacúval a obaja policajti vyskočili a rozdelili sa.
„Všimol som si človeka, ktorý zodpovedal popisu a ktorý sa schovával v kroví pri chodníku. Zakričal som na neho, nech vylezie. On nereagoval, preto som vytiahol služobnú zbraň. Tú som na neho namieril a on v tú chvíľu z úkrytu vyskočil,“ hovoril Králik pre ČT.
Mladý policajt sa k mužovi priblížil, bol od neho len niekoľko metrov, rovnako tak Jedlička. „Všimol som si, že Roman stojí neďaleko s pištoľou, páchateľ mal tiež pištoľ. Obaja sme na páchateľa mierili.“ Muž začal vykrikovať, že má maketu a nech ho strelia do hlavy.
Policajti ho niekoľkokrát vyzvali, nech sa vzdá a odloží zbraň. Muž sa potom začal naozaj skláňať a vyzeralo to, že sa vzdáva. „Keď sa sklonil, natiahol záver zbrane, narovnal sa späť a vystrelil na Romana.“ V tej chvíli začali obaja policajti na Postla tiež strieľať. „Ešte sa otočil na mňa a vystrelil, potom spadol na zem. Spadol aj Roman a začal kričať, nech zavolám sanitku,“ rozprával Králik.
Počuje ma niekto? pošlite sanitku
Ten potom k Postl dobehol a vzal mu zbraň. Hneď potom zamieril k Postrelenému kolegovi. „Chmel 553, Chmel 553, pošlite naproti Prioru, na 28. řijna, sanitku. Počuje ma niekto?“ Kričal Králik do vysielačky. „553, opakuj,“ dostalo sa mu odpovede. „Pošlite 28. řijna sanitku. Je tu postrelený policajt a páchateľ. Išli sme sem na to oznámenia.“
Vášnivý motorkár Jedlička myslel, že sa „veštba“ sťahuje k jeho koníčku. „Myslel si, že sa rozbije na motorke. Nič iné ho nenapadlo. Hovoril: ,domlátim sa, no a čo, nebude to prvýkrát’. Vrátili sme sa z dovolenky z Chorvátska, týždeň potom odišiel do práce a už sa z nej nevrátil,“ spomínala Brokešová. Roman Jedlička zahynul v 28 rokoch.
Postl začínal ako colník
Kto vôbec bol Postl? Pochádzal z Proboštova pri Tepliciach, na väčšinu ľudí pôsobil ako milý a úctivý človek. Vyštudoval priemyslovku, potom nastúpil ako colník na hraničnom priechode na Cínovci. Lenže sa zaplietol do aféry s niekoľkými nepreclenými autami a odišiel, trestné stíhanie sa mu ale vyhlo.
Namiesto toho začal auta cez hranicu prevážať sám. Keď jeho sestra, tiež zamestnaná u colnej správy, v polovici 90. rokov zomrela na rakovinu, začal mať aj on veľké zdravotné ťažkosti.
Známym povedal, že mu zle pracuje štítna žľaza a sťažoval si na neznesiteľné bolesti. Tie tlmil veľkými dávkami nelegálne opatreného morfia. Dávky, ktoré neustále zvyšoval, začali ovplyvňovať jeho psychiku. „Mal halucinácie, raz videl duchov, inokedy v aute panikáril, že sa proti nám rúti lietadlo,“ spomenul pre IDnes.cz jeden z jeho známych, ktorý si neprial zverejniť meno.
Postl prepadal drogám čím ďalej tým viac. Na začiatku roka 1998 bol stíhaný za výtržníctvo a ublíženie na zdraví. 29. marca 1998 sa vydal zabávať. Oslava mala prebehnúť na diskotéke Čierny Orol v Oseku. Opitý 29-ročný Postl vytiahol pištoľ a vystrelil do vzduchu, chválil sa zbraňou pred dievčaťom. Na posmešný komentár jedného z hostí reagoval násilne, biť sa potom začal aj so 17ročným vyhadzovačom.
17 ročného vyhadzovača strelil sedemkrát
Mladík ovládal bojové umenie a získaval nad Postl prevahu. Lenže on mal predsa pištoľ! Ozvala sa rana a vyhadzovač skončil na zemi. Postl potom do ležiaceho tela vystrelil ešte šesťkrát. Zrejme zdrogovaný excelník zdvihol víťazoslávne ruky nad hlavu a odišiel.
Policajti si pre neho došli na druhý deň. Doma síce nenašli pištoľ (ktorú zahodil), ale zato tlmič, 590 gramov semtexu a odpaľovacie zariadenie. Načo to všetko malo byť? Plánoval „veľkú ranu“? Nikdy nepovedal. Postl dostal od súdu za vraždu 13 rokov.
Na jar 2008 bol za dobré správanie prepustený. Podľa psychológov svojho činu údajne ľutoval. Niekoľko mesiacov „sekal dobrotu“, pracoval u známeho na stavbe. „Nechápem to, bol vždy slušný, všetky úctivo zdravil, aj teraz po prepustení. Prišlo mi, že sa vodí dobre, len si sťažoval, že je ťažko chorý,“ povedala o Postlovom vyčíňaní žena, ktorá ho poznala od škôlky.
Postl začal v lete užívať pervitín. Ten si pichal spolu s Davidom Černým, ktorého spoznal o pár týždňov skôr.
Strela do hlavy
Postl si auguste 2008 za päťtisíc korún kúpil pištoľ a náboje, vraj „od nejakých Juhoslovanov v Děčíne,“ uviedol Černý. „Kontakt na nich som zohnal vo väzení,“ povedal policajtom Postl v nemocnici.
Prvého septembra sa Postl s Černým dohovorili, že na ceste v Tepliciach prepadnú nejakého vodiča. Zaparkovali pri krajnici, kde si „zľahli“ do žily pervitín. Predstierali poruchu, keď im zastavil vodič strieborného audi. „Dole je benzinka,“ radil im Karel Diviš. Postl ho následne strelil do hlavy. Telo položili na zadné sedadlo, prekryli dekou a v jeho audi sa prevážali po okolí. Ich sebavedomie bolo tak vysoké, že s mŕtvolou v kufri v 90 km / h v hodine predbiehali aj policajné auto ….
Zastreleného muža okradli. „Podnikateľ, a nemá ani korunu,“ poznamenal Postl, keď videl v peňaženke len kreditnej karty. Telo ukryli pri Žalanach, auto potopili vo vápenke pri Lahoště a ukradnuté veci sa snažili predať.
„Nechcel mi dať tržbu, tak som ho strelil do hlavy“
Druhý deň nasledovala ďalšia chladnokrvná vražda. „Nechcel mi dať tržbu, tak som ho strelil do hlavy,“ vysvetľoval Postl, prečo zabil pumpára v Ústí nad Labem. Na „benzínke“ zobral peniaze a elektroniku za 85 tisíc korún. Aj tu mu asistoval Černý.
Tretí deň zastrelil pervitínom posilnený Postl v Chomutove vietnamského barmana, zatiaľ čo Černý, ktorý herňu vytipoval, naň čakal vonku v aute. Z herne Las Vegas si odniesol niekoľko tisíc, potom vystrelil po mladom susedovi. „V dome som stretol ženu a chlapca. Boli dotieraví, pýtali sa, čo tam robím. On niekam stále telefonoval, tak som na neho vystrelil,“ opísal vrah, ktorý potom herňu zapálil a začal utekať, než na neho narazili Králik s Jedličkom…
„Chcel by som všetko vrátiť, nezažiť to, Aby Roman bol svedkom toho, ako mu rastie jeho dieťa. Musí byť to hrozné – vedieť, že otec bol hrdina a nepoznať ho,“ hovoril so slzami v očiach teraz nadstrážmajster Michal Králik.
Roman Postl zomrel päť dní po poslednej streľbe, 8. septembra 2008, na následky zranení a po chirurgicky odstránenou obličky a časti čriev. Spolupáchateľa Davida Černého chytila polícia po niekoľkých dňoch. Za napomáhanie k vraždám odišiel v roku 2010 od súdu s trestom 19 rokov väzenia
