Štrougal za mŕtvych pri železnej opony súdený nebude. Vec je premlčaná.

837

Polícia ho podozrievala zo spáchania trestného činu za to, že ako minister vnútra v rokoch 1961 až 1965 nezabránil použitie vysokého napätia v elektrických zátarasoch na západnej hranici. Celkom prúd zabil 91 ľudí, v čase keď bol vo funkcii Štrougal prúd zabil 33 ľudí.
 
„Stíhanie bolo tento týždeň zastavené z dôvodu premlčania,“ povedal hovorca Úradu pre vyšetrovanie a dokumentáciu zločinov komunizmu (ÚDV) Jan Srb.

Vysvetlil, že deväťdesiatjedenročnému Štrougalovi hrozila právna kvalifikácia, kde bola maximálna sadzba tri roky a premlčacia lehota päť rokov. „Tá sa počíta od zvolenia Václava Havla za prezidenta Československa. Vypršala teda na konci roka 1994“ uviedol Srb.

Hovorca úradu pripomenul, že Štrougal nebol jediným, koho polícia chcela postaviť pred súd. Elektrické drôty natiahli komunisti v rokoch 1951 až 1953. Od začiatku päťdesiatych rokov do roku 1965 fungoval aj elektrinou nabitý plot. Práve Štrougal nechal v roku 1965 elektrinu v drôtoch „vypnúť“, aj keď nie z dobrej vôle.

„Prevádzka železnej opony bola príliš finančne nákladná a kvôli politickému uvoľneniu už ľudia toľko neutekali,“ vysvetľoval vyšetrovateľ Eduard Kočvara, ktorý sa prípadom zaoberal. Štrougal sa otázkam na železnú oponu v minulosti vždy vyhol a odmietol o tejto veci hovoriť.

Okrem elektrických zátarasov bola časť hranice aj zamínované. Na železné opone, ktorú presadil veliteľ pohraničníkov a vyšetrovateľ ŠTB Ludvík Hlavačka, zomrelo medzi rokmi 1948 až 1989 246 ľudí. Elektrický prúd zabil celkom 91 ľudí, ktorí sa hranici snažili prekonať. Pohraničníci za chytenie alebo zastrelenie človeka pokúšajúceho sa ujsť dostávali vyznamenanie a dovolenku.

Lubomír Štrougal ako vyštudovaný právnik nastúpil v roku 1948 do aparátu KSČ. V roku 1957 sa stal vedúcim tajomníkom Krajského výboru strany v Českých Budějoviciach, o rok neskôr aj vstúpil aj do Ústredného výboru KSČ. Od roku 1959 do roku 1961 bol ministrom poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva, nasledujúce štyri roky ministrom vnútra. Od roku 1965 pôsobil ako tajomník ÚV KSČ. V roku 1970 sa stal predsedom vlády ČSSR.