Kanál bol uzavretý po druhej svetovej vojne pre dopravu dva razy. Prvýkrát to bolo v roku 1956 na krátke obdobie po britsko-francúzsko-izraelskej invázii, ktorú vyvolalo znárodnenie vodnej cesty Egyptom.
Druhýkrát prieplav uzavreli v júni 1967, keď Izrael obsadil Sinajský polostrov. Odvtedy kanál predstavoval frontovú líniu medzi oboma krajinami. Po ôsmich rokoch diplomatických rokovaní, na ktorých sa zúčastnili viaceré svetové mocnosti, dospeli Egypt a Izrael k dohode. Egypt po stiahnutí 3500 izraelských vojakov a bojovej techniky za demarkačnú líniu 32 km od Suezského prieplavu pristúpil k znovuotvoreniu žiadanej obchodnej cesty.
Generál Mohamed Abdul Ghani Gamassy, minister vojny a veliteľ ozbrojených síl Egypta slávnostne odovzdal 5. júna 1975 prieplav pod civilnú správu. Egyptský prezident Anvar Sadat v krátkej reči označil opätovné otvorenie kanálu za mierový akt a príspevok k prosperite a spolupráci medzi ľuďmi. Flotila komerčných lodí z Číny, Grécka, Kuvajtu, niekdajšieho Sovietskeho zväzu a bývalej Juhoslávie na čele s egyptským vojnovým plavidlom sa následne preplavila kanálom. V oficiálnom konvoji sa nachádzala aj americká vojnová loď Little Rock.
Vodná cesta, ktorá niekoľko rokov neslúžila svojmu účelu sa musela najskôr vyčistiť a upraviť. Tieto práce trvali viac než rok pred samotným znovuotvorením a podieľali sa na nej aj americké vojenské plavidlá. Americkí odborníci pri týchto prácach vyškolili 1500 Egypťanov. Odstránilo sa viac ako 200 ton munície a zneškodnilo viac ako 686.000 pozemných a plávajúcich mín. Z dna kanála boli vyzdvihnuté dva vraky lodí. Little Rock bola jednou z lodí, ktoré riadili tieto náročné práce.
Suezským prieplavom sa prepravilo rekordných 4,8 milióna ton nákladu za deň
Prítomnosť americkej vojnovej lode sa vysvetľovala ako výraz vďaky za pomoc poskytnutú pri úprave prieplavu. Podľa amerického viceadmirála Fredericka Turnera si však jej prítomnosť vyžiadal sám egyptských prezident, ktorý sa obával útoku Izraela.
