Predstavte si, že každý deň po celý rok stretávate v centre mesta surferov. V čiernych neoprénoch so surfom pod pazuchou ponáhľajúc cez križovatku, hrnú sa do autobusov alebo do metra, niektorí dokonca šliapu v hustej doprave na bicykloch.
Široko ďaleko však žiadny oceán, kam len oko dovidí, len samé štíty hôr. Tu by ste určite nehľadali surferský raj, napriek tomu sa bavorská metropola stala mekkou surferov z celého sveta.
Práve v Mníchove sa totiž zrodil nový druh športu: riversurfing čiže riečne surfovanie. Na rieke Eisbach (ktorá je v skutočnosti umelým vodným kanálom a ramenom rieky Isar), hneď za mostom pri Domu umenia, sa tvorí meter vysoká stojaca vlna. Od konca 60. rokov začalo toto miesto priťahovať miestnych surferov, ktorí si povedali, že načo jazdiť 1 100 kilometrov za oceánom, keď by si mohli zasurfovať doma. Najprv sa priväzovali ťažnými lanami k mostu a skúšali sa v divokej rieke udržať na doske. Čoskoro ale prišli na to, že laná sú zbytočné a z betónovej steny, lemujúcu rieku, sa vrhali rovno do hučiaceho prúdu.
Bavorský štát, ktorý pozemky okolo rieky vlastnil, však kúpanie aj surfovanie v rieke zakázal. Čiastočne kvôli tomu, že surf v rýchlom prúde je naozaj nebezpečný, a tiež preto, že sa v rieke už niekoľko ľudí utopilo, hoci ani jeden z nich nebol surfer.
Milovníkov divokých vĺn však ceduľa so zákazom surfovania neodradila a k rieke tajne prichádzali vo dne v noci, za každého počasia aj za mrazivých dní v zime. „Často ste vtedy mohli vidieť surfistov, ako bežia po parku a naháňajú ich policajti,“ spomína Jon Ruppersberg, ktorý v centre Mníchova prevádzkuje obchod s potrebami pre surfistov. „Pravidelne si museli chodiť vyzdvihovať svoje dosky na policajnej stanici,“ dodáva.
Pred siedmimi rokmi sa však situácia začala vďaka internetu meniť. „S Facebookom a YouTubeom sa viac a viac ľudí o Eisbach dozvedalo a chceli to tiež skúsiť,“ hovorí obchodník. Predtým tajná surferská komunita vystúpila z ilegality a začala byť verejne aktívna. Keď sa surferi dozvedeli, že Bavorsko sa chystá odstrániť niekoľko metrov dlhú drevenú dosku, vďaka ktorej sa v rieke tvorí vlna, rozbehli protestné kampaň. Zozbierali podpisy pod petície a na ich podporu vznikol dokonca aj film s názvom Keep surfing. Nakoniec dosiahli to, že mesto Mníchov v roku 2010 vymenilo s bavorským štátom časť svojich pozemkov za „vlnu Eisbach“ a povolilo na nej surfovanie na vlastné riziko.
Z Mníchova sa razom stalo svetoznáme centrum riversurfingu, za ktorým dnes jazdia beachboys aj beachgirls až z Austrálie a kde sa usporadúvajú aj medzinárodné preteky s účasťou surferských es, ako je napríklad Kelly Slater.
