Ahoj Suzie, v novembri minu-lého roku si krstila svoj prvý album, ktorý je pome-novaný po tebe. Kedy si sa začala zahrávať s myšlien-kou, že by si sa chcela presa-diť ako slovenská popová speváčka?
Bolo to tak pred dvoma rokmi.
Zlé jazyky ťa pravdepodobne určite radi označujú ockovým dievčatkom, ktoré ma všetko na čo si pomyslí. Myslíš, že sa tejto nálepky niekedy zbavíš? Aký je tvoj recept na závisť?
Áno, označujú. Akurát dnes som to preberala a bolo mi z toho dosť smutno. Kamaráti, ale aj rodičia, ktorí vedia že tvrdo na veciach pracujem povedali, že si to nemám všímať . Takže sa to snažím ignorovať. Bohužiaľ je to niekedy dosť ťažké. Hlavne keď každý druhý rozhovor čo urobím, dotyčná redaktorka kompletne prekrúti vo svoj prospech tak, aby sa článok hodil do jej formátu a potom sa o sebe dozvedám samé hlúposti a to nie najpríjem-nejšie. Môj recept je neriešiť a robiť si na svojich veciach ďalej. Nenechám sa predsa odradiť nejakými závistlivcami od toho, čo mi je najbližšie.
Čomu si sa pôvodne vo svojich detských snoch chcela venovať?
Strašne veľa veciam. Ale patrili medzi ne aj spev, herectvo či tanec. Tak konečne aspoň jedným z tých smerov sa začínam uberať.
Myslíš, že tvoja cesta k vlast-nému albumu a popularite bola ľahšia ako cesta iných umelcov vzhľadom na to, že máš známeho otca?
K albumu ani nie. Skôr ťažšia. Ocinova sláva mi však pomohla hlavne čo sa týka presadenia sa v médiách. Ale aj tu vidíš, že niekedy za akých podmienok.
Ako vnímaš kritiku a chválu na svoju osobu?
Kritiku vnímam dobre pokiaľ je konštruktívna. Musí mať hlavu a pätu, vtedy ma posilní a viem, kde mám ešte na sebe pracovať. No a chválu vynika-júco. Tej nie je nikdy dosť.
Texty k svojim pesničkám si píšeš sama, čo je v tvojich textoch ukryté?
Hudbu aj texty sa snažím prevažne písať sama. Niektoré skladby mi veľmi dobre otextoval Miško Gečevský a vo veľa skladbách ideme pol na pol, čo je príjemné, lebo texty nie sú také jednotvárne. Čo je v mojich textoch ukryté? Poviem to takto. V tých, čo som písala, veľmi veľa.
Na to aby človek dokázal preraziť vo svete showbizu musí človek vyzerať, máš vlastného imagemakera alebo stylistu? Čo robíš preto aby si sa udržala v „kondícií“?
Nemám vlastného stylistu, na to som príliš náladová a po pravde nemám na to ani peniaze. Kebyže áno, tak by som ich mala rovno aj štyroch. Takže môj image, ako to nazývate, tvorí samostatne moja nálada. Na videoklipy si ale vždy prizvem odborníkov, to je jasné. Čo sa týka kondície mám doma steper, a činky. To by malo stačiť… Teraz ich už musím len začať používať. Ale nie… používam, len nie tak často, ako by som chcela.
Skús nám opísať ako vyzerá tvoj bežný deň speváčky…
Bežný deň speváčky…K tomu Vám moc nepoviem. Nie som prototyp speváčky. Robím veľa iných vecí. Takže momentálne ráno škola, po škole práca, večer úlohy. No a cez víkend si dovolím odletieť do sveta hudby.
Predtým ako si si začala raziť cestu na hudobnú scénu sama, zúčastnila si sa súťaže Slovensko hľadá Super Star… Myslíš, že v tejto súťaži hľadajú ozajstný talent alebo len niekoho s priemerným talentom, ale za to s možno-sťou formovať ho podľa potrieb vydavateľstva?
Ja by som to povedala takto. Hľadajú nenáročný talent, ktorý môžu s minimálnym odporom čo najviac formovať v ich prospech.
Koho z našej hudobnej scény považuješ za naozajstného umelca?
Môjho otca a môjho priateľa.
Ak by si si dokázala splniť svoje priania do budúcnosti mávnutím čarovného prútika, ako by vyzerala tvoja budú-cnosť o päť rokov?
Už len tým, že by som si ju mohla naordinovať, by ma nebavila. Neznášam keď viem, čo príde. Mám rada zmenu a nevyspyta-teľnosť.
Čomu sa okrem hudby inten-zívne venuješ?
Škole a práci. Máme malý rodinný podnik a tam je stále dosť práce. Čo sa týka školy, začala som študovať manažment, uvidíme, ako tam dlho vydržím.
Vo svojej pesničke spievaš: „Je to už dávno čo sa mi zdá, že budem slávna, úspešná, že spoznám svetové pódiá a hudba navždy mi šťastnou byť dovolila…“ Svetové pódia, tie naše medzi ne veľmi nepatria, budeš sa snažiť preraziť aj inde ako na Slovensku?
No uvidíme. Zatiaľ som sa sústredila na Slovensko. Preto je vlastne aj väčšina mojich textov v slovenčine. Nejde mi ani tak veľmi o miesto, kde prerazím alebo neprerazím, ako o to, aby som mohla vykonávať to čo ma baví a to čo najčastejšie. Keď tu nebude dosť príležitostí, tak možno naozaj pôjdem aj niekam inam.
S ktorým spevákom alebo speváčkou by si najradšej zaspievala dueto?
Bože môj. Tých dobrých spevákov je dnes tak veľa, že ich viem napočítať do desiatok a s každým jedným z nich by bola pre mňa obrovská česť si zaspievať dueto. Ale ak tým mieriš k tomu, že ktorého speváka alebo speváčku najviac obdivujem, tak jednozna-čne Madonnu. Klaniam sa tejto žene, za jej celosvetový a celoživotný úspech. Ľudia s takou vnútornou silou akú má ona sa rodia len veľmi zriedkavo.
Ktorú svoju vlastnosť na sebe najviac neznášaš?
Asi to, že rýchlo strácam nervy. Som taký mierny neurotik.
Hudbu ti skladá Oskar Rósza, pomáhal aj Martine Schindle-rovej pri produkovaní albumu. Nebála si sa, že by sa to mohlo odraziť na albume a spolu s Martinou by ste mali muziku na jedno kopyto?
Hudbu mi neskladá Oskar Rósza, bol autorom iba dvoch podkladov. Oskar sa venoval aranžmánu mojich skladieb a tiež nie všetkých. Martina Šindlerová začala robiť s Oskarom, keď ja už som mala všetky veci s Oskarom hotové, takže to by ste sa museli opýtať jej. Napriek tomu si myslím, že podoba nehrozí, lebo Martina má úplne iný hudobný štýl a aj hudobný prejav ako ja.
Dokáže byť zákulisie slove-nského showbizu zákerné a pripravené hádzať nováči-kovi polená pod nohy?
Podľa mňa áno, ale nie je to nič výnimočné. Myslím, že to tak funguje všade na svete.
Prezraď na seba niečo čo si neprezradila ešte žiadnemu médiu …
Niečo ako, že neznášam podprsenky?
Nový Čas sa do teba stále opiera hlavne čo sa týka nosenia podprseniek, nech-ceš založiť hnutie proti podprsenkám?
Ha ha ha, veľmi vtipné. Ja neviem čo s tým majú. Mne podprsenky celkom imponujú, no keď si to šaty vyžadujú, tak si ju dám dole. A celkovo to moc neriešim… Ale na to hnutie proti podprsenkám si ma teraz namotal. Pridáš sa?
V poslednom čase slovens-kými médiami otriasajú škan-dály známych osobností s drogami. Aký je tvoj názor na tieto aféry?
Ja sa už k médiám vôbec nevyjadrujem. Oni idú tak 50 na 50 percent a niekedy ani to nie. Vlastne to je na divákovi, aby si tipol, čo z toho čo čítal je pravda a čo výmysel. Takže, čo sa týka takýchto vážnych obvinení, ktoré môžu niekomu aj naozaj ublížiť, hlavne teda jeho rodine a blízkym, by som bola len veľmi opatrná.