Ku kauze došlo v Bazileji už vlani, ale švajčiarske médiá o nej informovala až teraz. Nie je to prvý prípad, keď moslimskí žiaci vzbudzujú vo Švajčiarsku kontroverziu. Pred pár mesiacmi dvaja moslimskí školáci odmietli učiteľke podať ruku, pretože im to údajne zakazuje islam.
Žiadosť moslimských dievčat (12 a 14 rokov) o občianstve bola zamietnutá, pretože sa odmietli podriadiť školskému poriadku a nechceli sa zúčastniť hodín plávania. „Ktokoľvek nesplní tieto podmienky, narušuje zákon, a preto nemôže byť naturalizovaný,“ vyhlásil pre švajčiarske médiá Stefan Wehrle, predseda naturalizačnej komisie udeľujúci občianstvo.
Švajčiarsko kladie na asimiláciu relatívne veľký dôraz. Na rozdiel od iných krajín, ktoré vyžadujú napríklad znalosť histórie či politického systému, komisia hodnotí, ako „dobre“ je žiadateľ do švajčiarskej spoločnosti integrovaný. Žiadosť je najskôr zhodnotená na mestskej úrovni, následne postúpená kantónu a až potom federálnym úradom.
Nie je to prvý prípad, keď moslimská viera školákov vyvoláva vo švajčiarskej spoločnosti búrlivú debatu. Za pripomienku stojí prípad dvoch študentov, ktorí odmietli podať učiteľke ruku, lebo „styk s cudzou ženou“ je vraj v islame zakázaný.
Moslimovia tvoria vo Švajčiarsku zhruba päť percent populácie a podobne ako v ostatných západoeurópskych krajinách moslimská menšina prináša do krajiny vlastný zvyky. Kontroverziu napríklad vzbudili tzv. , čo sú plavky zakrývajúce celé telo.
Moslimovia tvoria vo Švajčiarsku zhruba päť percent populácie a podobne ako v ostatných západoeurópskych krajinách moslimská menšina prináša do krajiny vlastný zvyky. Kontroverziu napríklad vzbudili tzv. , čo sú plavky zakrývajúce celé telo.
Burkina v Nemecku vzbudili dokonca taký odpor, že ich v bavorskom meste Neutraubling v bazéne zakázali. „Absolútne nechápem, prečo by ženy mali počas dňa, ktorý je vyhradený len plávanie žien, nosiť burkine? To úplne odporuje základnej myšlienke integrácie, „vyhlásil starosta mesta Heinz Kiechle.
