Talianske klany a medzinárodné bandy zarábajú vydieraním a čiernym obchodom miliardy

Isteže, nemusíš na to pristúpiť. Niektorí majitelia jednoducho odmietajú. No nie dlho. Pretože v takom prípade sa zväčša stáva, že do podniku príde banda a všetko rozbíja, obťažuje návštevníkov alebo ich jednoducho zmláti. Stáva sa tiež, že každý večer príde niekoľko chlapov, každý si sadne k jednému stolu a po celý večer si nárokujú tvoju pozornosť len pre seba, pričom si objednajú iba pohár minerálky. Už len to dokáže tak znížiť tvoj obrat, že si nakoniec nútený podnik predať.

Ak nie si vlastníkom pohostinstva, ale dajakého obchodu, pošlú ti tam vreckárov a zlodejov. Ich prítomnosti môžeš zabrániť niekoľkými bankovkami. Samozrejme, že sa neuspokoja s hocakou sumou. Tvoji „ochrancovia“ vedia dobre odhadnúť, koľko tvoj obchod vynáša.

„Výška výpalného závisí od obratu,“ hovorí Jürgen Bock, predseda Zväzu stredných podnikateľov. „Spravidla si to vypočítajú tak, aby podnikateľ mohol sumu s odretými ušami zaplatiť.“

Odborníci odhadujú, že gastronomické podniky sú nútené platiť 40 % z obratu, malí samostatní obchodníci do 25 %. Pri vymáhaní výpalného sú veľmi aktívni najmä Kurdi, v niektorých oblastiach, napríklad vo Frankfurte, sú to Albánci. Keď ide o získavanie peňazí, sú podľa Bockových skúseností mimoriadne agresívne ruské bandy: „Keď sa im nezaplatí, idú rovno cez mŕtvoly.“

Podstatne nenápadnejšie si počínajú príslušníci čínskych bánd, tzv. triád. Napokon, medzi čínskymi obchodníkmi sa sotva nájde niektorý, čo by neplatil. Jemnejšie než ruské zabijácke komandá si počínajú aj členovia talianskej mafie. „Tá má na rozdiel od Rusov mnohoročné skúsenosti,“ vysvetľuje Bock. „Talianska organizovaná kriminalita sa stala trvalým fenoménom. Nemecké odnože sa opierajú o po desaťročia budované štruktúry. Najmä v sedemdesiatych rokoch plynuli peniaze talianskej mafie do Nemecka, kde sa investovali do veľkých podnikov s nehnuteľnosťami a do reštaurácií. Tak v Nemecku postupne zapustili korene odnože talianskej organizovanej mafie vrátane personálnych, logistických a obchodných štruktúr, ktoré majú silné rodinné a teritoriálne väzby na príslušné talianske oblasti.“

Podľa nemeckých vyšetrovateľov však konajú tunajšie mafiánske rezidentúry čoraz nezávislejšie od svojich talianskych materských organizácií. Okrem toho kooperujú v Nemecku príslušníci „počestných spoločností“ so zločincami iných národností. Dôvodom je, že v Nemecku im ide predovšetkým o to, zostať čo najnenápadnejší, aby mohli bezpečne uložiť ilegálne zisky a zabezpečiť beztrestnosť svojich členov, kým v Taliansku sa tieto aktivity zameriavajú aj na teritoriálnu moc v jednotlivých regiónoch.

Organizovaní kriminálnici investujú najmä do špedičných firiem a cestovných kancelárií, hotelov, importných a exportných spoločností a stavebných firiem, kde sa najľahšie zamestnávajú ilegálne pracovné sily. Niekedy sa mafie infiltrujú aj do podnikov, ktoré najprv zruinujú a potom ich lacno odkúpia.
Vo Frankfurte prenikli mafiáni dokonca aj do mestskej správy, a nielen tam. Úplatky a vydieranie sa zistilo aj pri predávaní štátnych zákaziek a služieb organizovanej kriminalite.
Čím viac sa mafia v Taliansku potláča, tým viac mafiózov sa uchyľuje do Nemecka, aby ušli pred spravodlivým trestom. Mnohí z nich prestávajú byť aktívni, naopak, správajú sa nenápadne, aby ich neodhalili a nenašli.

V Bavorsku chytila polícia za posledných päť rokov v spolupráci s talianskymi kolegami 30 členov organizovanej mafie. Jednoduchý však boj s organizovanou kriminalitou nie je. Členovia väčšiny bánd či rodín sa poznajú dlhé roky, čo bráni prenikaniu tajných informátorov do tohto prostredia. Najmä pre nemeckých úradníkov je to problematické, pretože zločinci a obete sú spravidla rovnakej národnosti: Taliani vydierajú Talianov, Albánci ohrozujú Albáncov, Číňania Číňanov.

Pomerne úspešná je spolupráca s informátormi priamo z mafiánskeho prostredia. Ak napríklad niekto dostane 3 000 eur odmeny za každý kilogram kokaínu, ktorý prezradí polícii, je v jeho záujme dopustiť sa zrady, najmä ak tým súčasne môže odstrániť konkurenta na trhu s drogami. V oblasti organizovaného zločinu sa v roku 2007 v Nemecku vyšetrovalo 841 prípadov. V 35,3 % prípadov išlo o obchod s drogami a pašovanie. Najskúsenejší kriminalisti v tejto oblasti pracujú v tureckých organizáciách obchodníkov s drogami, pretože okolo 80 % heroínu, ktorý sa objavuje na nemeckom trhu, pochádza z Turecka.

Druhou najväčšou oblasťou po obchode s drogami sú lúpeže a pašovanie áut. Ukradnuté nemecké osobné autá sa prevážajú hlavne do Ruska, Poľska a do baltických štátov. Z troch štvrtín ide o medzinárodnú bandu páchateľov. Väčšina z nich (39,9 %) sú Nemci, potom nasledujú Turci (11,5 %), Juhoslovania (5,9 %), Poliaci (4,9 %) a Taliani (3,9 %).

Zahraničné bandy sa zväčša špecializujú na jednu konkrétnu oblasť: Turci na pašovanie drog, Poliaci na krádeže, Nemci na hospodárske delikty a falšovanie peňazí a dokladov, no takisto na krádeže, pasáctvo a pašovanie

Vo všetkých týchto oblastiach pôsobia aj talianske organizácie. Jednotlivé skupiny nie je možné identifikovať podľa ich zločinov, dajú sa odlíšiť iba podľa svojho pôvodu: Cosa Nostra pochádza zo Sicílie, Ndrangheta z Kalábrie, Camorra z Neapolu a Sacra Corona z Apúlie. To, že sa jednotlivé skupiny sústreďujú v určitých nemeckých mestách, má jednoduchý dôvod: „V sedemdesiatych rokoch sa napríklad v Kemptene usadila rodina zo Sicílie, no neskôr tam prišli aj ďalší príslušníci klanu,“ vysvetľuje Bernd Georg Thamm, novinár a autor knihy „Mafia global“.

sa spočiatku používal iba v súvislosti s organizáciou Cosa Nostra – dnes sa rozšíril aj na iné skupiny. Často sa hovorí o mafii, keď viac ako dvaja zločinci vykonajú niečo zlého, hoci nie sú členmi žiadneho talianskeho mafiánskeho klanu.

Ani „Ruská mafia“ v pravom slova zmysle neexistuje, pretože na rozdiel od Talianov nemá pevnú súdržnú organizáciu. Analýza bavorských vyšetrovacích spisov proti kriminálnym skupinám z východu ukázala, že väčšina spáchaných zločinov nezodpovedá definícii organizovanej kriminality, aj keď v Nemecku už aktívne pôsobia ruské, čečenské, litovské. gruzínske, ukrajinské, uzbecké, arménske a azerbajdžanské bandy. Ich štruktúry sú však veľmi rozdielne a často sa zakladajú len účelovo. To, samozrejme, neznamená, že tu ruské bandy hrajú iba podradnú úlohu. Dovedna tvoria veľkú údernú silu. „Ruská mafia“ získala svojou činnosťou v Európe dovedna 200 miliárd dolárov, kým Cosa Nostra, Camorra a Ndrangheta nie viac než 50 miliárd.

Nie div, pokým dostávajú informácie od samotných vysokopostavených pracovníkov polície. Na generálnom zhromaždení Interpolu v Ríme sa prítomní vyšetrovatelia nestačili čudovať, keď tam zbadali aj dvoch mafiánov – nemeckého obchodníka, ktorý udržiaval kontakty s ruskými kriminálnikmi a talianskou scénou, a jedného Taliana, ktorého talianska polícia poznala ako mafióza z Kalábrie. Bez mihnutia oka sa obaja usadili medzi tých, čo sa zišli, aby sa poradili o boji proti organizovanému zločinu, Vyhodiť ich nemohli. Boli to oficiálni zástupcovia uzbeckej vlády. V tejto funkcii sa dotyčný Nemec už raz dostavil na Spolkový úrad kriminalistiky, kde mu ochotní úradníci hrdo predviedli najnovšie metódy pátrania pomocou elektronických prístrojov.

Čínske tajné spoločnosti (triády) majú po celom svete tisíce členov a pomocníkov – v Nemecku ich je niekoľko stoviek. Aby sa navzájom spoznali, používajú rôzne znaky prstami. Niektoré už polícia na Západe pozná. Znaky prstami na obrázkoch 1 a 2 znamenajú „Peniaze sa včas vyplatia“, znaky 3 a 4 „Peniaze sme dostali“.