Manžel si nájde milenku
A tá je navyše aj najlepšou priateľkou podvedenej manželky. Čo robiť? Musí to manželka strpieť?
Vydatá žena, ktorá má trocha sebaúcty si takúto situáciu sotva nechá páčiť. Istotne z toho vyvodí patričné dôsledky. Svojmu manželovi dá ultimátum na nápravu, alebo ho ihneď opustí. Alebo čosi iné… Yvona K. takýto stav vecí istú dobu strpela a popritom trpela – kým v nej čosi prasklo… Nuž a teraz sa za svoj čin musí zodpovedať až pred súdnou porotou.
Všetko sa to začalo nešťastnou nehodou. Yvona K. a Tara V. boli nerozlučné priateľky, obe šťastne vydaté, ich rodiny skamarátené, dokonca často podnikali spoločné výlety, dovolenky. Jedného dňa Tarin manžel spôsobil ťažkú dopravnú nehodu a na následky zranenia zomrel. Mladá vdova bola neutíšiteľná, zo straty muža sa nedokázala spamätať, prepadala hrozným depresiám.
„Vieš čo, Tara, doma ti padá plafón na hlavu,“ navrhla jej Yvona K. „Jasné, že doma myslíš iba na svojho muža, všetko ti ho tam pripomína. Nechceš nejaký čas bývať u nás? Máme hosťovskú izbu, je prázdna, tak sa nasťahuj na chvíľu k nám.“
Aj Yvonin manžel prejavoval veľa súcitu čerstvej vdove. „Strašne mi to je ľúto,“ hovoril každý večer, „mali sme ho všetci radi…“
Lenže, po veľmi krátkom čas súcit prerástol v iný cit a zmena chovania Yvone neušla. Bolo jej jasné, že v byte nastala osudná trojuholníková situácia. „Dirk, ty ma klameš s Tarou!“ vytkla Yvona mužovi. A mala pravdu.
Obaja pristihnutí milenci sa so svojím vzťahom netajili. Síce podvedenej žene jedným dychom predstierali výčitky svedomia, ale druhým dychom povedali: „Jednoducho, stalo sa. Veľmi sa ľúbime.“
To, čo sa odohralo potom, bolo pre oklamanú manželku mimoriadne ponižujúce. Ona, Yvona sa nasťahovala do hosťovskej izby, a jej bývalá priateľka obsadila lôžko v manželskej posteli.
Prečo to všetko Yvona K. strpela? Prečo dokonca takmer normálne komunikovala so svojou rivalkou? Možno sa to dá ťažko pochopiť, ale také prípady sa skutočne stávajú. Yvona spočiatku nevidela iné východisko a popritom jej možno už v hlave víril plán pomsty.
Nech to znie akokoľvek čudne, kuriózna trojica si dokonca naplánovala spoločnú dovolenku. Manžel Dirk svoju Yvonu ešte stále pokladal za priateľku a bývalú priateľku mal rád ako ženu. Nuž čo. A tak sa vybrali dovolenkovať na jeden zo známych španielskych ostrovov. Dirk a Tara mali v hoteli dvojposteľovú izbu, ešte-manželka Yvona bola sama.
Odpočinkové dni na ostrove ubiehali pokojným tempom, až jedného dňa Dirk zostal ležať v posteli. Pokazil si žalúdok.
Odpočinkové dni na ostrove ubiehali pokojným tempom, až jedného dňa Dirk zostal ležať v posteli. Pokazil si žalúdok.
„Hoďme na chvíľu nepriateľstvo za hlavu,“ navrhla Yvona Tare. „Čo sa stalo, už sa neodstane, Dirk leží v posteli, poďme sa poprechádzať, aspoň sa konečne otvorene o všetkom porozprávame.“
Cestička viedla po skalách nad pobrežím, z jednej strany strmý útes, z druhej strany priepasť až do mora.
V najužších miestach bolo rozhegané drevené zábradlie. Po chodníčku išli dve ženy, ktoré sa v podstate nemohli vystáť. Ale rozprávali sa akoby nič.
A potom poriadny drganec, a Tara sa s výkrikom prepadla do hlbiny. Z tejto výšky stačil jediný chybný krok, nehovoriac o sotení, a smrť bola jasná ako nič.
Yvona K. sa vrátila do hotela v dobrej pohode. „Kde je Tara?“ pýtal sa Dirk, ktorý vyčerpane ležal v posteli a na hlavu si kládol mokrý uterák.
„Neviem, chcela sa trocha poprechádzať. Ak nič nepotrebuješ, idem si trocha ľahnúť na slnko…“
V najužších miestach bolo rozhegané drevené zábradlie. Po chodníčku išli dve ženy, ktoré sa v podstate nemohli vystáť. Ale rozprávali sa akoby nič.
A potom poriadny drganec, a Tara sa s výkrikom prepadla do hlbiny. Z tejto výšky stačil jediný chybný krok, nehovoriac o sotení, a smrť bola jasná ako nič.
Yvona K. sa vrátila do hotela v dobrej pohode. „Kde je Tara?“ pýtal sa Dirk, ktorý vyčerpane ležal v posteli a na hlavu si kládol mokrý uterák.
„Neviem, chcela sa trocha poprechádzať. Ak nič nepotrebuješ, idem si trocha ľahnúť na slnko…“
Nastal večer, potom noc, a po Tare akoby sa zľahla zem. Na druhý deň ráno vstal Dirk z postele takmer vyzdravený a okamžite zahlásil stratu partnerky. Polícia začala rozsiahlu pátraciu akciu. Yvona sa tvárila zúčastnene, snažila sa podporovať Dirka, že všetko sa istotne dobre skončí. V jednej chvíli pribehol hotelový poslíček a volal na Yvonu, že má na recepcii telefón. Pomyslela si, asi sa hlási niekto z polície, že Taru nemôžu nájsť. Hlas v telefóne však zastavil krv v jej žilách:
„Nie som mŕtva, ty falošná zmija!“ ozvalo sa zo slúchadla. Bol to hlas Tary V.
„Už len ten pád do vody ma mohol zabiť, ale mala som šťastie. A ešte aj potom som mala šťastie, že ma o chvíľu vytiahol na breh jeden rybár. Som v nemocnici, ale žijem! A teba zažalujem za vraždu!“
Keby sa Yvone K. bolo podarilo v tom okamihu zmiznúť, možno by ešte získala možnosť ujsť z ostrova a stratiť sa kdesi v šírom svete. Ale spravodlivosť je už taká, že vydesená Yvona bežala do izby baliť si kufre a tam ju chytila miestna polícia. Okamžite ju zavreli do vyšetrovacej väzby a je obvinená z vraždy. Aký trest ju postihne, to sa zatiaľ nevie, ale v každom prípade je jasné, že si ani neudržala manžela, ani priateľku. Pravdepodobne ju čaká dlhoročný trest a doživotný pocit, že to všetko mohlo byť aj úplne ináč. Napríklad sa mohla pokojne rozviesť a nájsť si iného partnera, ale ktovie…?
Dz
