Rodáčka z Uhorského Hradiště Tereza H. strávila štyri roky v pakistanskom väzení Kot Lakhpat po tom, čo ju colníci zadržali na letisku v Láhaure za údajné pašovanie drog. Nakoniec však bola oslobodená od viny a prepustená na slobodu. O svojom príbehu fanúšikom rozpráva na sociálnej sieti Herohero, v najnovšom príspevku ich sprevádzala pakistanskou väznicou.
Potom, čo Terezu H. zadržali na pakistanskom letisku za údajné pašovanie heroínu, skončila v pakistanskej väznici. Hneď v prvých dňoch vo väznici Kot Lakhpat ju vzala jej spoluväzenkyňa na „prehliadku“.
Sušenie bielizne na kríku
Neďaleko Terezinej cely bol malý kruhový dvor, ktorý fungoval ako sušiareň oblečenia. Uprostred bola tráva a niekoľko kríkov. Práve na nich si väzenkyne sušili svoje oblečenie. „Bacharka si vzala dlhú palicu a vždy im to nabrala na tú palicu a zahodila im to na trávu,“ zaspomínala Tereza s tým, že na pranie bielizne sa stáli dlhé rady.
Terézia, ktorá nebola zvyknutá na miestnu kuchyňu, sa urobilo zle od žalúdka. Jej spoluväzenkyňa preto zavolala dozorkyňu. „Došla bacharka, ktorá povedala, že som feťák a toto mám kvôli absťáku. Takže žiadne prášky mi dávať nebude, že je to normálne,“ uviedla.
Prvé momenty v pakistanskom väzení: vyhrážky a slová o samovražde! Popísala prvé momenty Tereza H.
Cely smrti
Na ďalšom malom nádvorí boli štyri cely. Terezu vraj na prvýkrát prekvapilo, že tam nebola televízia, pretože pri jej cele televízia bola. „Taká tá klasická televízia – „bedňa“. Bol celkom zázrak tam niečo naladiť a niečo počuť, obzvlášť cez tie mreže,“ uviedla Tereza. Išlo o cely väzenkýň čakajúcich na trest smrti.
Cely pre mentálne postihnutých
Špeciálne cely boli určené aj pre mentálne postihnutých. „Tá špeciálna časť bola uzavretá. Boli tam aj štyri cely. Bola tam malá záhrada a bol tam strom, kde rástli figy,“ popísala. Vo väznici nechýbala ani budova, ktorá fungovala ako škola pre deti odsúdených.
Ruský Alcatraz. Najhoršie väzenie sveta z ktorého ešte nikto nevyšiel živý
Stará kuchyňa
Vo väznici bola stará kuchyňa. „Tam boli len kamenné stĺpy s malou strechou a všade hlina a prach. Z hliny ucapkaná urnička, v ktorej dole bolo železo, a tie ženské tam do toho dávali uhlie, zapálili to uhlie a rozdúchávali to papierom. Z toho sa začal robiť veľký oheň, na ktorý si položili kastról,“ podelila sa Tereza o spomienkách z väzenia. Väzenkyne podľa nej často nemali peniaze na uhlie, takže pálili takmer všetko, čo im prišlo pod ruky.
