Z roku 1945 pochádza fotka desaťročného japonského chlapca, ktorý ide pochovať svojho zosnulého brata. Autorom silnej vojnovej výpovede je americký fotograf Joe O’Donnell.
Na konci vojny bolo Japonsko cieľom početného bombardovania. Tieto útoky viedli až k vypusteniu dvoch atómových bômb v auguste 1945. Jednou z obetí leteckých útokov bol tiež malý chlapec, ktorého na fotke O’Donnell vedie k pohrebnej hranici jeho starší brat. O príbehu za fotkou sa neskôr rozhovoril sám jeho autor.
„Videl som prechádzať okolo asi desaťročného chlapca. Na chrbte mal dieťa. V Japonsku bolo vtedy bežné stretávať deti s malými bratmi a sestrami na chrbte, ale tento chlapec sa jednoducho niečím líšil. Na nohách nemal topánky, jeho tvár bola pevná. Hlavička dieťaťa na chrbte padala dozadu, akoby spalo. Chlapec tam tak stál asi päť alebo desať minút. Po chvíli k nemu prišli muži v bielych maskách a dieťa si vzali. Chytili ho za ruky a nožičky a hodili do ohňa. Chlapec tam stále stál bez akéhokoľvek pohnutia a pozeral do plameňov. Kusal sa do spodnej pery tak silno, až mu z nej vytryskla krv. Ako slnko zapadalo, oheň bol stále slabší a slabší. Nakoniec sa chlapec otočil a ticho z miesta odišiel.“
O jeho ďalšom osude sa fotograf už nedozvedel.
