Čínske guerilly bojujúce proti japonskej okupačnej armáde mali v ruke veľmi zaujímavú zbraň. Jej kódové označenie bolo Teta Jemima, a bol to prášok na pečenie, avšak vysoko explozívny. Jesť sa však dal.
Teta Jemima bola populárna americká značka sladkého pečiva založená už niekedy v 19. storočí. OSS, čo bola predchodkyňa dnešnej CIA, dala toto kódové označenie svojej chemickej substancii, ktorá mala pomôcť viesť boj s čínskymi partizánmi. Substanciu vymyslel chemik v službách tejto organizácie, ukrajinský emigrant a fyzik George Bogdanovič Kistiakowsky. Ten vymyslel prášok na pečenie, ktorý bol súčasne vysoko explozívnou výbušninou. Prášok bol navyše skutočne jedlý, mal úplne normálnu chuť. V prípade nebezpečenstva tak mohli priamo pred zrakmi Japoncov čínski partizáni zjesť túto látku a tým im dokázať, že je neškodná. Jedlá navyše bolo všeobecne málo a tak boli dokumentované prípady, keď sa prášok skutočne použil a konzumoval ako potrava.
Prášok na pečenie bol tiež samozrejme zabalený do originálnych plechoviek a bol vďaka tomu veľmi ľahko pašovatelný a nezbudil takmer žiadnu pozornosť. Frank Gleason, dôstojník OSS z tých čias, spomína, že to tak ale nebolo vždy. Prvú verziu prášku totiž bolo možné použiť na pečenie, ale výsledné koláčiky boli toxické. „Chceli sme ukázať majorovi Milesovi, že z prášku možno skutočne piecť. Povedal som nášmu čínskemu kucháraovi, nech upečie pár muffinov. A povedal som mu: Nejedz tie muffiny, sú jedovaté. Keď ich ale vytiahol z rúry, tak nádherne voňali a on sa neudržal. Myslel si, že sme hamižní Američania a chceme si ich nechať len pre seba. Tak ich pár zjedol a potom umrel.“ OSS potom substanciu vylepšila tak, že nebola toxická a bolo možné ju aj konzumovať.
Čínske hnutie odporu použilo celkom 15 ton tohto prášku pri mnohých operáciách. Japonci až do konca vojny nezistili pravú podstatu prášku Teta Jemima a považovali ho za neškodný. Bol to pre OSS aj hnutie odporu ohromný úspech, pretože Japonci inak boli v odhaľovaniu kontrabandu a zbraní veľmi dôslední.
