Praha objektívom tajnej polície bol názov fotografickej výstavy.
„Je to nesmierne zaujímavá výstava, ktorá mala úspech v Bruseli, Berlíne, Moskve i Washingtone. Je to atypický pohľad na naše 70.-80. roky minulého storočia z pražského Ústavu pre štúdium totalitných režimov,“ povedal na vernisáži veľvyslanec ČR na Slovensku.
Putovná výstava unikátnych dokumentov z archívu komunistickej tajnej Štátnej bezpečnosti (ŠtB) dokladá sledovacie praktiky voči určitým občanom (Doktor A, Filozof 3, Petra, Afrikán, Producent 1, Ali, Parížanka, Alice 84, Brit II či Alfa 1). Fotili ich fotoaparátom spod kabáta, z kufríka alebo z kabelky, čo vidno na neostrých a krivých záberoch. Takto sledovali aj odchod kardinála Tomáška z katedrály sv. Víta do Arcibiskupského paláca, či niekto s ním nechce nadviazať kontakt. Fotografie komentuje popis kto, kedy, kam chodí, čo robí, s kým sa stýka.
Podľa kurátora výstavy Jana H. Vitvara fotografie netvorili umelci, ale ľudia štvaní túžbou po moci, po ovládaní iných, ľudia morálne pokrivení a v zásade zlí. Napriek tomu je to verný portrét reality Československa a fotografi ŠtB boli naozaj majstri, pretože ich zábery sú výnimočné dokumenty, aj keď väčšina vznikala tak, že autor netušil čo zostane zvečnené, keďže neprikladal fotoaparát k oku. „Významné umelecké dielo niekedy vytvoria ľudia, od ktorých sa to nečaká. Toto je dôležitý, v mnohom nedocenený príspevok,“ konštatuje Vitvar.
Nenávisť až za hrob! Kolegyne žiadali pre mamu herca Jiřího Štěpničky trest smrti!
Návštevník výstavy sa mnoho dozvedá o druhu kontrarozvednej činnosti – utajenom sledovaní. V jej technickom vybavení bola aj kamera ukrytá v kočíku. Sledovacia skupina vznikla krátko po komunistickom puči (1.3.1948). Z počiatočných 14 mužov sa vytvoril sledovací odbor s asi 200 príslušníkmi s právom zatýkať osoby a robiť domové prehliadky. V roku 1989 mala IV. správa sledovania 795 príslušníkov ŠtB.
