Legendárny Jan Tříska († 80) zomrel v nedeľu o druhej hodine ráno potom, čo ležal od soboty v umelom spánku v Ústrednej vojenskej nemocnici v Střešovicích – po záhadnom páde z Karlovho mosta do Vltavy.
Čo Třísku k vyšplhaniu na zábradlie, odkiaľ buď spadol, alebo podľa niektorých dobrovoľne skočil, viedlo, ešte nie je jasné. Po sebe zanechal manželku Karlu Chadimovú a dve dcéry, Janu a Karlu.
Bol to rituál?
O tom, čo presne sa odohralo v sobotu na Karlovom moste, sa len špekuluje. Niektoré svedectvá hovoria o tom, že si herec stúpol na kraj mosta a skočil, ďalší hovorí o nešťastnom páde. Jiří Mádl, ktorý mal s Třískom práve dnes začať nakrúcať nový film, však vylučuje samovraždu. Hovorí, že pred každým novým filmom mal herec rituál, na Karlovom moste. A ten sa mu mohol stať osudným.
Podľa niektorých svedectiev herec sedel na moste a bol úplne v poriadku. Potom náhle spadol, čoho si pochopiteľne všimli aj ďalšie ľudí na hojne navštevovanom moste a začali kričať a piskotom upozorňovať posádku neďaleko plávajúcej lode, že je v ľadovej vode topiaci sa muž. Dvaja muži z posádky skutočne Třísku z vody vzápätí vytiahli a než dorazila záchranka obnovili aj jeho srdcovú funkciu. V pondelok nad ránom však herec svojim zraneniam v nemocnici podľahol.
Pôvodne bol tanečníkom,
ale keď ho Karel Höger počul recitovať, prehovoril ho, nech skúsi herectvo. Vyštudoval DAMU a stal sa najmladším členom činohry Národného Divadla. Tu vytváral nezabudnuteľné role. Hral aj v Divadle za bránou a v Mestských divadlách pražských. Preslávil sa úlohami vo filmoch Radúz a Mahulena s Magdou Vášáryovou, Na samote u lesa či Hviezda zvaná Palina. Objavil sa aj v seriáloch F.L. Vek alebo 30 prípadov majora Zemana.
Roku 1977 po podpísaní charty 77 emigroval do USA, kde natočil rad vedľajších úlohách. S Milošom Formanom spolupracoval napríklad na filmoch Ragtime či Ľud verzus Larry Flynt. Po roku 1989 nadviazal na svoju československú hereckú kariéru so zrejme najslávnejšou rolou Igora Hniezda vo Obecnej škole Jána Svěráka podľa scenára Zdeňka Svěráka. S nimi nakrútil aj svoj posledný film Po strnisku bosý, ktorý mal premiéru tento rok v lete.
Tento rok vo februári získal na Medzinárodnom filmovom festivale Febiofest Kristiána za prínos kinematografii, bol aj držiteľom Ceny Alfreda Radoka. Mnoho rokov bol tiež pravidelným hosťom Letných Shakespearovských slávností, kde stvárnil rad rolí z diel svojho milovaného dramatika.
