Ako pre TASR uviedol hovorca Krajskej prokuratúry v Trenčíne Marián Sipavý, obvinená ako službukonajúca lekárka rýchlej lekárskej pomoci 24. marca 2008 po tom, ako bola privolaná k pacientovi – odsúdenému Jánovi F., vykonala bežné všeobecné vyšetrenie. „Zistený nález a záver však nedostatočne vyhodnotila a nezabezpečila ďalšie odborné vyšetrenia, pričom pacient mal byť prevezený do zdravotníckeho zariadenia,“ uviedol hovorca s tým, že muž 25. marca 2008 zomrel. „Príčinou smrti bolo srdcovo-pľúcne zlyhanie pri prudko prebiehajúcom, horúčkovitom vírusovom ochorení,“ dodal na vysvetlenie Sipavý.
Rodina zosnulého bola už v čase, keď prišla o svojho člena, presvedčená, že jeho smrť bola zbytočná. Jánovi súrodenci poukazovali na zanedbanie starostlivosti. Väznica sa, naopak, bránila tým, že plnila pokyny ošetrujúcej lekárky.
Ján F. dostal podvečer 24. marca 2008 v Ústave na výkon trestu odňatia slobody v Dubnici nad Váhom 40-stupňové horúčky. Za necelých 12 hodín lekárka skonštatovala jeho smrť. Jeho súrodenci krátko po jeho smrti poukázali na nejasnosti v súvislosti s jeho úmrtím. „Povedali nám, že pohotovostnú službu zavolali k bratovi trikrát, ale lekárske správy sú len dve,“ poznamenala vtedy jedna z jeho sestier. Príbuzní tiež zdôraznili, že Ján nebol vrahom, ale do väzenia sa dostal po tom, čo mu odobrali vodičský preukaz a napriek tomu jazdil na aute. Doma mal byť za deväť mesiacov, avšak živý sa už nevrátil. V deň svojho úmrtia bol vo väzení presne mesiac.
Riaditeľ väznice v Dubnici nad Váhom Ján Varga sa krátko po Jánovej smrti v roku 2008 vyjadril, že ústav postupoval podľa nariadení ošetrujúceho lekára. „Ak by lekár nariadil prevoz odsúdeného do nemocnice, v ktorúkoľvek hodinu dennú či nočnú sme povinní urobiť tak. V tomto prípade to však lekárka nenariadila,“ uviedol. Okrem iného ale tiež v tom čase priznal, že mladý väzeň ležal na ošetrovni sám. Podľa jeho vtedajších slov ho priebežne kontroloval personál a ešte o štvrtej ráno sa cítil relatívne dobre. Ako vysvetlil, v náplni práce zdravotníkov ústavu je, aby pacientov kontrolovali. Záznamy sa však z toho nerobia, a teda nie je písomne podložené, že sa tak aj skutočne stalo. „Máme vyjadrenia ľudí. Bežne ho ošetrovali ako každého iného. Intenzívne sledovanie nebolo nariadené,“ zdôraznil vtedy riaditeľ.
Dubnická väznica je podľa informácií na webovej stránke Zboru väzenskej a justičnej stráže od roku 1993 určená na výkon trestu odňatia slobody mužov zaradených do prvej nápravnovýchovnej skupiny, čiže s minimálnym stupňom stráženia.