V lese medzi obcami Pozdeň a Jedomelice na Kladensku došlo na začiatku minulého storočia k hororovej vražde, ktorú dodnes pripomína pamätník pri ceste. V januári roku 1905 tam našli telo mladej učiteľky Ľudmily Volfovej. Išlo o brutálny čin, učiteľka mala bodnú ranu v krku a hlavu takmer oddelenú od tela. Súd z vraždy usvedčil mentálne zaostalého tuláka. Ako sa ale ukázalo, pykal neprávom. Po 40 rokoch sa totiž na smrteľnej posteli priznal skutočný vrah!
Asi jedenásť kilometrov západne od Slaného sa nachádza malebná obec Pozdeň. Na jej okraji stojí komín starej tehelne, nad ním sa potom dvíha kopec, ktorému miestni hovoria Slánčice.
Keď sa človek vydá cez tento kopec po lesnej ceste smerom k neďalekým Jedomeliciam, môže naraziť na osamelý náhrobok. Jeho história siaha až do roku 1905, kedy práve na tom mieste došlo k hroznej vražde mladej učiteľky ručných prác a dcéry riaditeľa školy Ludmily Volfovej.
Svojich rodičov vraj rozsekala sekerou a z krvavého dedičstva si zaobstarala luxusnú vilu.
Učiteľka zomrela 28. januára, keď sa vracala z vyučovania v jedomelickej škole. Na prvý pohľad išlo o nesmierne brutálny čin. Vrah mladú učiteľku bodol nožom zozadu do krku s takou razanciou, že jej preťal miechu, a tak takmer oddelil hlavu od tela. Celkom mala učiteľka na krku sedem rán.\“V lese medzi Jedomelicami a Neskoré na Slánsku v Čechách našiel v noci na nedeľu poslíček v jarku pri ceste ležiacu učiteľku z Jedomelic,\“ informovali 3. februára Brnenskej noviny. Namiesto činu podľa kroniky obce Pozdeň obhliadku robil strážmajster Řehák četník Šindlár.
Tragická udalosť v obci vyvolala veľké pozdvihnutie, četníkov sprevádzal dav miestnych, ktorí si priali čo najrýchlejšie dolapenie vraha populárnej učiteľky. „Bolo to pekné dievča a pre milú povahu všade obľúbená. Ulúpené jej nebolo nič,“ uviedli Brnenské noviny.
Z miesta činu viedla krvavá stopa, v mladom lese pri ceste sa ale čoskoro stratila. Vyšetrovatelia na druhý deň v tehelni narazili na istého Šímu, tuláka, ktorého miestni v dedine predchádzajúceho dňa videli. „Všetko poprel. Popoludní bol polapený poštovým poslom Šubrtom v Jedomeliciach druhý z vraždy podozrivý Šrámek,“ stojí v kronike obce.
Obaja tuláci trvali na svojej nevinne. Súd však v apríli uznal Šrámka vinným, rozhodujúcim dôkazom bola veľkosť nohy zodpovedajúca stopám z miesta činu a zakrvavené dýka.
Mentálne zaostalý Šrámek, stále trvajúci na svojej nevinne, strávil zvyšok života vo väzení. K vražde sa nepriznal ani v roku 1945 na smrteľnej posteli, keď objasnil aj pôvod krvi na svojej dýke. V osudný deň vraj v lese ulovil srnu, bál sa ale trestu kvôli pytliačeniu, a tak o úlovku pomlčal.
V polovici štyridsiatych rokov podľa oficiálnych stránok obce v Pozdni umieral aj nemenovaný miestny učiteľ, kolega Ludmily Volfovej. Starec zrejme chcel uľaviť svojmu svedomiu a po dlhých 40 rokoch sa k vražde mladej kolegyne priznal. Motívom mala byť neopätovaná láska.
