Človeku, čo to zvládol predo mnou, zablahoželal Obama. Mne nikto, hovorí Adam Ondra
Má za sebou neskutočne ťažké dni, ale aj vlnu eufórie, ktorú si dokáže predstaviť len máloktorý smrteľník. „Niekoľko posledných krokov, to bol neopísateľný zážitok. Obrovské zadosťučinenie,“ líči športový lezec Adam Ondra. Ten sa vrátil do Česka po tom, čo v USA rekordne rýchlo zdolal obtiažnu stenu Dawn Wall v masíve El Capitan.
Človeku, ktorý to zvládol pred ním, sa cez telefón s gratuláciou ozval aj americký prezident Barack Obama. „Mne teda nevolal nikto. Ani on, ani Donald Trump, ani český prezident,“ smeje sa Adam Ondra. „Radosť bola aj tak veľká.“
Ako by nie. Ondra je v športovom lezení úkaz, génius, talent vo svojej vlastnej kategórii. V amerických Yosemitu spolu so svojím ističom Pavlom Blažekom zvládli jednu z najťažších diaľkových ciest sveta za 8 dní, o 11 dní rýchlejšie ako ich predchodcovia.
Späť vo vlasti Ondra ukazoval fotky, ktoré berú dych, vrátane svojho prsta rozobraného do krvi od skaly ostrej ako žiletky. Posledné mesiace sa mu vydarili: 23-ročný Ondra zakončil bakalárske štúdium na Masarykovej univerzite, na majstrovstvách sveta obhájil zlato v lezení na obtiažnosť – ale najväčšiu slávu mu zariadil výstup steny Dawn Wall.
„Mám za sebou skvelý rok,“ netajil sa na tlačovej konferencii.
Ste po rekordnom výstupe fyzicky zničený?
Hovoril som si, že to snáď bude v pohode. Som zvyknutý trénovať veľa hodín denne a čakal som, že pôjde hlavne o to nájsť správny balans na niekoľko milimetrových lištách. Ale keď sme zišli po ôsmich dňoch dole, nepomohli ani dva dni odpočinku. Teraz si po únave z celej sezóny dávam dva týždne totálnej voľno.
Hovoril som si, že to snáď bude v pohode. Som zvyknutý trénovať veľa hodín denne a čakal som, že pôjde hlavne o to nájsť správny balans na niekoľko milimetrových lištách. Ale keď sme zišli po ôsmich dňoch dole, nepomohli ani dva dni odpočinku. Teraz si po únave z celej sezóny dávam dva týždne totálnej voľno.
Slávil ste veľa?
Ale ano (úsmev). Keď mám porovnať radosť po víťazstve na majstrovstvách sveta, alebo po Dawn Wall … Vzhľadom k tomu, že ste hore osem dní a venujete tomu mesiac života, je aj radosť dlhšie trvajúci ako po vyhratom závode.
Ale ano (úsmev). Keď mám porovnať radosť po víťazstve na majstrovstvách sveta, alebo po Dawn Wall … Vzhľadom k tomu, že ste hore osem dní a venujete tomu mesiac života, je aj radosť dlhšie trvajúci ako po vyhratom závode.
Dá sa porovnať hodnota zmienených triumfov?
Nedokážem povedať, čo si cením viac. Asi tak všetkého narovnako. Na Dawn Walle som bol najviac mimo svoju komfortnú zónu. Liezol už som snáď všade po svete, len nie na tak dlhej stene. Lenže Yosemity sú tak špecifické, že mi trvalo dlho, než som si zvykol. Skala je tam ľadovcom zvláštne ochladená.
Nedokážem povedať, čo si cením viac. Asi tak všetkého narovnako. Na Dawn Walle som bol najviac mimo svoju komfortnú zónu. Liezol už som snáď všade po svete, len nie na tak dlhej stene. Lenže Yosemity sú tak špecifické, že mi trvalo dlho, než som si zvykol. Skala je tam ľadovcom zvláštne ochladená.
Psychika teda trpela?
Bolo to najhoršie, čo som zažil. Keď som bol na stene prvýkrát, bolo to na Moral, bál som sa aj pádu. A potom prišiel štvrtý deň lezenie, v ktorom som pohorel a nebol si istý, či to zvládnem. Psychika je dôležitá aj na pretekoch v športovom lezení; je potrebné sa uvoľniť tak, že rolu mysli preberá intuícia. V nej nie sú pochybnosti, nie je v nej strach. Všetko sa deje prirodzene.
To znie skoro ako meditácia.
Určite, ale je extrémne náročné sa do toho pocitu dostať. Niečo podobné vnímajú všetci športovci v akomkoľvek odvetví.
Ale vy na rozdiel od iných v sebe musíte nájsť dôveru ku kolmej skale. Ako?
To práve nemôžete hľadať, v priebehu lezenia nemožno váhať. Všetko musí plynúť. Ak sa zastavíte a na sekundu dve váhate, vyplytváte veľa energie. Ja čerpám z toho, že mám veľa nalezeného. Niekde v tele je tá kopa ciest, čo som absolvoval – také pohybové programy, ktoré môžem na nejakej inej skale vytiahnuť a bude to fungovať.
To práve nemôžete hľadať, v priebehu lezenia nemožno váhať. Všetko musí plynúť. Ak sa zastavíte a na sekundu dve váhate, vyplytváte veľa energie. Ja čerpám z toho, že mám veľa nalezeného. Niekde v tele je tá kopa ciest, čo som absolvoval – také pohybové programy, ktoré môžem na nejakej inej skale vytiahnuť a bude to fungovať.
Čo to prázdno pod vami? Z fotografie sa tým, čo aspoň trochu trpí závratmi, robí vážne zle.
Zo začiatku to človek určite veľa vníma. Som zvyknutý liezť do 50 metrov, ale v 200 som bol taktiež nesvoj. Hlavne v kombinácii s tým, že tam boli aj iné druhy istenia, ktoré sú viac či menej spoľahlivé; nemám s nimi také skúsenosti, úplne som im neveril.
Dokonca ste žartoval, že v tomto smere bolo pohodlnejšie liezť po súmraku …
Určite je lepšie liezť za svetla: nie že by ma nočné lezenie ukľudňovalo, hlavne cez deň lepšie vidíte na stupy a chyty. Len svetlo a teplo veľmi nejde dokopy. To už je lepšie tma a chladno.
Určite je lepšie liezť za svetla: nie že by ma nočné lezenie ukľudňovalo, hlavne cez deň lepšie vidíte na stupy a chyty. Len svetlo a teplo veľmi nejde dokopy. To už je lepšie tma a chladno.
Veríte, že je taká inšpirácia možná?
Nechcem z toho robiť vedu. Profesionálny športovec nič nevyrába; nevytvára žiadny produkt, čo by si kupovali zákazníci. Sme strašní šťastlivci, že za peniaze sponzorov a prize money na pretekoch môžeme robiť, čo nás baví. Cítim určitý dlh k spoločnosti, ako jej to vrátiť.
