Vojnové ťaženie Vladimira Putina (69) proti Ukrajine nemusí skončiť ani prípadnou porážkou suseda. Vládca Kremľa totiž rozpad Sovietskeho zväzu považuje za tragédiu a vôbec sa netají tým, že by chcel premaľovať hranice Ruska pred rok 1991. Mnohí politici a odborníci, o Putinových imperialistických chúťkach nepochybujú.
„V tejto chvíli nám riziko nehrozí. Keby nedaj bože Putin konsolidoval celú Ukrajinu a ovládol ju, tak sa bude rozhliadať za ďalšie hranice. A to sú slovenské…“ Také obavy zdieľajú viacerí bezpečnostní experti. Môže sa, zatiaľ lokálna vojna, preliať do celoeurópskeho, prípadne až svetového konfliktu?
„Bude záležať na ďalšom vývoji. Je tam ešte množstvo neznámych. Putin asi nečakal taký zjednotený odpor tých ostatných európskych štátov. Určite sa chcel snažiť získať nejakých potencionálnych spojencov, čo sa mu nepodarilo. V tejto chvíli si nemyslím, že by mal ambíciu, že by svoju expanziu ešte rozšíril na ďalšie štáty. Ale jeho imperializmus má asi v ďalekej budúcnosti v pláne, aby obnovil moc a slávu bývalého ZSSR, to znamená, aby do toho zahrnul ešte Pobaltské štáty a štáty vplyvu ZSSR, to znamená Poľsko, Česko a Slovensko, Maďarsko a možno aj ďalšie.“ František Bublan (71), býv. šéf civilnej kontrarozviedky.
„Myslím si, že môže. Pretože Rusko tie vyhrážky Ukrajine priamo prepája aj s nátlakom na návrat bezpečnostného usporiadania pred rok 1997. Ja k tomu dodávam, že to môže byť aj návrat do roku 1983, preto sa rozhodlo pokračovať v tej agresii. Aj keď Ukrajinu dobyje, objavujú sa aj ruské komentáre, že tá tzv. denacifikácia musí prebehnúť v celej Európe. V tej súvislosti sa objavujú aj vyhrážky voči Fínsku a Švédsku, ktoré deklarovali svoju snahu o vstup do NATO. Rusko celkom jednoznačne tvrdí, že Ukrajinou to nekončí.“ Miroslav Mareš (47), odborník na extrémizmus
