4. apríla roku 1968 fotograf časopisu LIFE Henry Groskinsky a spisovateľ Mike Silva pôsobiaci toho času v Alabame dostali správu, že v Lorraine Motelu v Memphise bol zastrelený Martin Luther King. Obaja muži na nič nečakali, sadli do auta a išli 200 kilometrov do motela.
Groskinsky a Silva sa dostali na miesto ešte v noci a na svoje prekvapenie zistili, že sa môžu pohybovať po celej budove, kde došlo k vražde. Nikto im nebránil v príchode do izby Luthera Kinga ani na balkón, kde bola ešte krv. Nie je jasné, prečo Groskinského zábery neboli nikdy publikované, ide pritom o unikátne zábery z miesta činu a zachytávali jednu z najdôležitejších udalostí 60. rokov minulého storočia v USA.
Smrť Martina Luthera Kinga otriasla celými Spojenými štátmi. King bol nespochybniteľnou morálnou autoritou a bojovník za práva černochov. Skôr, než sa stal jedným z naj rešpektovanejších amerických občianskych aktivistov, prihováral k svojim spoluobčanom ako pastor Dexter Avenue Baptist Church v Montgomery v Alabame.
Martin Luther King (1929 – 1968) sa angažoval v mnohých aktivitách černošského hnutia. Viedol napríklad bojkot autobusovej doprave v Montgomery. Spoluzakladal Southern Christian Leadership Conference a stal sa jej prvým prezidentom. V roku 1963 bol krátko väznený v birminghamskom väzení, odkiaľ napísal svoj známy list Letter from Birmingham Jail. V rovnakom roku sa zúčastnil pochodu za Washington, kde predniesol svoj slávny prejav „I Have a Dream“. V roku 1964, vo svojich 35 rokoch, ako najmladší príjemca, dostal Nobelovu cenu mieru za svoje úsilie o ukončenie rasovej segregácie a diskriminácie prostredníctvom občianskej neposlušnosti a iných nenásilných praktík.
Postupne získaval úspech a z lokálneho vodcu proti rasovej diskriminácii sa najmä v druhej polovici 60. rokov stal významnou postavou celonárodnej americkej politickej scény. Súčasne ale bol v hľadáčiku tajných služieb, ktoré v ňom videli potencionálne ohrozenie národnej bezpečnosti. Vzhľadom k svojim názorom bol tiež terčom kritiky za svoje ľavicové politické presvedčenie. Zďaleka nie všetci Američania boli naklonení myšlienkam na rovnoprávnosť černošskej a bielej rasy. To nakoniec viedlo k atentátu v Lorraine Motelu, kedy bol King zastrelený zo zálohy puškou, keď stál na balkóne.
Strela prešla pravým golierom na košeli, prerazila hrdlo, prešla miechou a nakoniec sa zastavila v ramene. King bol prevezený do nemocnice St. Joseph ‘s Hospital, kde lekári otvorili Kingov hrudník a pokúsili sa ho zachrániť priamou masážou srdca. To sa ale nepodarilo a v sedem hodín večer bol King vyhlásený za mŕtveho. Podľa lekárov bolo jeho srdce porovnateľné so srdcom šesťdesiatročného muža.
Dva mesiace po atentáte bol na londýnskom letisku Heathrow zadržaný James Earl Ray, ktorý chcel cez Londýn utiecť do Angoly alebo Juhoafrickej republiky. Polícia tohto muža označila za vraha Martina Luthera Kinga. Ray bol okamžite prevezený do Spojených štátov a obvinený z vraždy. Na radu svojho právneho zástupcu sa Ray k činu priznal, aby tak znížil riziko, že bude odsúdený na trest smrti. Ray bol konečným rozsudkom odsúdený na 99 rokov. Ten mu bol zvýšený neskôr na 100 rokov za to, že utiekol z väzenia a bol chytený až po troch dňoch.
O tom, že Ray bol skutočným vrahom Kinga, ale existuje mnoho pochybností. Jeho právnik William Pepper tvrdil, že ani sama rodina Kingových nebola presvedčená, že vrahom bol Ray. K priznaniu bol donútený políciou a mal strach, že mu bude udelený trest smrti. Ray zomrel 23. apríla 1998 vo väznici na zlyhanie obličiek vo veku sedemdesiatich rokov, ktoré bolo spôsobené žltačkou typu C, a svoje tajomstvo si vzal so sebou do hrobu.
