Unikátny album odhaľuje podpisy a policajné fotografie Hitlerových spoločníkov

3464

Vysokých vojenských dôstojníkov, nacistických pohlavárov, diplomatov alebo majiteľov tovární, ktorých obsahuje album vyšetrovateľa Hanka Schardte. Príhodne si ho pomenoval „Nacistická kavalkáda“.

Pôvodom Nemec Hank Schardt (1918) emigroval ako osemročný chlapec do Ameriky a v roku 1937 sa pridal k armáde. Počas vojnových rokov pôsobil ako člen spravodajskej služby v Európe. Vďaka plynulej nemčine bolo jeho hlavnou úlohou vypočúvanie zajatých nemeckých dôstojníkov. Za svoje zásluhy bol v bitke v Ardenách ocenený Bronzovou hviezdou. Po konci vojny zohral tiež dôležitú úlohu počas norimberských procesov, ktoré prebiehali v rovnomennom nemeckom meste v rokoch 1945 až 1946.

Hermann Göring, zakladateľ gestapa, minister letectva a druhý najmocnejší muž Nemecka.
Odsúdený na trest smrti obesením. Pred popravou spáchal samovraždu prehltnutím kyanidovej kapsule.

Náplňou jeho práce bolo vypočúvanie obvinených, zapisovanie a spracovanie údajov a ich zakladanie do kartotéky. Schardt si preveril celkom 230 osôb, od vysoko postavených vojenských dôstojníkov cez politických lídrov až po majiteľov tovární. V albume nazvanom Nacistická kavalkáda môžeme nájsť druhého muža Nemecka Hermana Göringa, poľného maršala Wilhelma Keitela alebo pilotku Hannu Reitsch, ktorá v posledných dňoch Ríše priletela za Hitlerom do bunkra a bola jednou z posledných ľudí, ktorí ho videli živého.

„Šéf štvorročného plánu. Zlodej európskeho umenia, nacistický ‘pôvabný chlapec’. Návrhár uniforiem, drogovo závislý.“
Pilotka Hanna Reitsch, Hitlerová obľúbenkyne.

Dokumenty Schardtovej činnosti majú ale jednu významnú zvláštnosť. Ich súčasťou sú totiž aj podpisy skúmaných osôb, ktoré mali slúžiť na porovnávanie so signatúrami na vojnových dokumentoch. Pretože veľká časť odsúdených bola na konci procesov popravená alebo si dobrovoľne vzala život, v mnohých prípadoch sa tak vlastne jedná o úplne posledné podpisy daných jedincov.

Poľný maršal Wilhelm Keitel, náčelník Hitlerovho Vrchného velenia Wehrmachtu.
V Norimbergu bol odsúdený na trest smrti.

Hank Schardt sa po norimberských procesoch pridala k CIA, kde slúžil až do roku 1976. Po jeho smrti na začiatku 90. rokov sa majiteľom albumu stala dcéra, ktorá ho predala americkému zberateľovi. Následne sa dostalo do Nemecka a Británie, kde bolo v roku 2016 tiež prvýkrát predstavený verejnosti. V ashfordskej aukčnej sieni C&T Auctioneers and Valuers sa vydražil za 18-tisíc libier.

Josef „Sepp“ Dietrich. Z veliteľa Hitlerovej ochranky sa vypracoval na generála jednotiek Waffen-SS. Jeho meno významne figurovalo v noci dlhých nožov.
Zo zdravotných dôvodov si doživotný trest neodsedel.
Otto Skorzeny, Standartenführer Waffen-SS.
Podieľal sa na oslobodení Benita Mussoliniho zo zajatia.
V roku 1948 utiekol zo zajateckého tábora. Zomrel v Španielsku.
Psychologička Jutta Rüdiger, vedúca nacistickej dievčenskej organizácie.
Až do svojej smrti v roku 2001 bola verne nacistickým ideálom.
Hans Michael Frank, právnik a vysoko postavený nacista, ktorý sa podieľal na holokaustu.
Po neúspešných pokusoch o samovraždu bol v roku 1946 obesený.
Alfred Jodl, zástupca Wilhelma Keitel.
Popravený v roku 1946. Podľa niektorých názorov bol ale trest smrti v jeho prípade nespravodlivý a zaslúžil si iba väzenia.
Julius Streicher, nacistický politik známy ako vydavateľ antisemitského plátku Der Stürmer.
V Norimbergu bol odsúdený na trest smrti.
Na súde okrem iného vyhlásil: „Tento proces je triumfom svetového židovstva.“
Robert Ley, vodca NSDAP.
Pred súdnym procesom v Norimbergu spáchal samovraždu.
Joachim von Ribbentrop, Hitlerov minister zahraničia.
V roku 1946 bol obesený. Jeho posledné slová vraj boli: „Boh ochraňuj Nemecko! Mojím posledným prianím je, aby bola zachovaná jednota Nemecka a aby medzi Východom a Západom došlo k dorozumeniu.“
Alfred Rosenberg, jeden z prvých a najvplyvnejších členov NSDAP. Je považovaný za pôvodcu nacistických teórií o rasovej nadradenosti Árijcov a o nebezpečnosti Židov.
Obesený v roku 1946.
Leonardo Conti, minister zdravotníctva. Vďaka nemu sa v Nemecku rozšíril pervitín.
Vo väzení sa obesil.
Rudolf Hess, druhý Hitlerov nástupca po Göringovi. Za svoje zločiny bol odsúdený na doživotie a ako jediný si trest skutočne odsedel. Nad jeho smrťou dodnes visí otázniky. Špekuluje sa, že za fingovanou samovraždou v skutočnosti stálo zavraždenie z rúk britských vojakov.

Veľkoadmirál Karl Dönitz. Po Hitlerovej samovražde bol krátko ríšsky prezident. Hlavný stratég nemeckej ponorkovej vojny. V roku 1956 bol z väzenia prepustený.