„Chcú ma predať do bordelu,“ klamala do telefónu
Gabika S. sa dostala do poriadnej šlamastiky. Zo strachu, nesmelosti, nedostatočného sebavedomia a napokon aj z nekonečnej paniky sa vohnala do takej situácie, ktorá ju doviedla až pred súd. Dohra bola nepekná, a veľmi poučná pre všetkých, ktorí by na podobný nápad mohli tiež prísť. Tento možno trocha kuriózny prípad má však ešte jednu stránku. Aj u nás sa rozmohli všakovakí podomoví obchodníci, ponúkajúci lacný tovar za smiešne sumy, či takzvaní obchodníci na parkoviskách, ktorí každému vnucujú zaručene kvalitné, telefóny, nože, súpravy hrncov a podobne.
xxx
„Obžalovaná, vstaňte, žalujem vás za predstieranie trestného činu únosu“
27-ročná obžalovaná Gabika musí trikrát začať, lebo jej zakaždým zlyhajú hlasivky. Taká je rozrušená a vydesená.
„Bolo to raz vo štvrtok doobeda,“ začína konečne svoju výpoveď. „Pred našimi dverami zazvonila akási žena vo veľmi zanedbaných šatách a začala mi rozprávať svoj dojímavý príbeh. Vraj sa musí dostať späť do svojej vlasti, do Anatólie, kde umiera jej otec. Aby získala peniaze na cestu domov, musí predať dva vzácne koberce, jediné dedičstvo, čo jej zostalo. Každý z nich stojí 600 eur – je to vraj smiešna suma, pretože koberce sú vzácna starožitnosť a majú desaťnásobne vyššiu hodnotu. Snažne ma prosila, aby som jej pomohla, dovolávala sa mojej veľkodušnosti a súcitu, rozprávala a rozprávala. Niekoľkokrát som chcela zatvoriť dvere, ale cudzinka mi vždy strčila nohu medzi prah a začala odznova.
Naraz som mala z nej strach. Aj som ju ľutovala, aj som jej neverila, už som nevedela, čo ďalej, tak som jej vtisla do ruky 500 eur. Viac som doma nemala.“
Gabika začala vzlykať:
„Hneď mi bolo jasné, že som spravila hlúposť, že som sadla na lep podvodníčke a dala z domu posledné peniaze. Preboha, ako to len vysvetlím manželovi?
Práve manželovi, ktorý je šetrný a stále vypína kúrenie, len, aby sa šetrili náklady, ktorý mi presne odratúva peniaze na domácnosť, môjmu manželovi, ktorý si už päť rokov nekúpil nový zimník, lebo si ho nemôžeme dovoliť…“
„Nemali ste odvahu, priznať sa so svojím hlúpym činom manželovi?“ spýtal sa prokurátor.
Mladá obžalovaná zúfalo prikyvuje. „Zmocnila sa ma neuveriteľná panika. Vedela som, že to, čo som spravila bude preňho neodpustiteľné. Keď som potom išla nakupovať a zistila, že mi zostalo iba päť eur, napadla ma tá vec s únosom.
V tom okamihu sa mi to zdalo byť geniálne. Z obchodu som šla rovno do telefónnej búdky a zatelefonovala Ralfovi na pracovisko.“
„To bol mimoriadne zlý nápad, oveľa horší ako vyhodené peniaze,“ nezdržal sa prokurátor.
„Ralf, uniesli ma,“ šepkala som zlomeným hlasom. „Ak im hneď nezaplatíš 5000 eur, predajú ma do bordelu v Alžírsku. Sú úplne hrozní. Máš tie peniaze priniesť po zotmení na ihrisko a položiť do odpadkového koša vedľa húpačiek.“
„Prečo práve 5000 eur?“ spýtal sa zvedavo prokurátor.
„Lebo presne takú sumu mal môj manžel na vkladnej knižke. To bola suma, s ktorou by som zmietla zo sveta problém zbytočne kúpených kobercov a navyše zaplatila aj dlžoby, ktoré som si za posledné tajne narobila po rôznych obchodoch,“ s hanbou vysvetlila Gabika.
Telefonická správa zasa naopak uviedla do paniky manžela. Dnes je svet zlý, ani ho nenapadlo pochybovať o pravosti telefonátu. Žena je pekná, stať sa môže všeličo, veď to denne vidíme v správach a novinách.
Zápis z policajného protokolu znie takto: „O 16. hodine 10 minúte sa na oddelení prihlásil pán Ralf S. a oznámil, že neznámi páchatelia uniesli jeho manželku. Bol mimoriadne rozrušený. Sumu, ktorú únoscovia požadovali mal už pri sebe v obálke. Takmer na kolenách prosil policajtov, aby ho pri odovzdávaní peňazí sledovali, ale aby zasiahli až vtedy, keď bude jeho manželka bez ujmy na slobode.“
Ralf S. teda podľa pokynov vložil peniaze do koša a triasol sa strachom. Bol tak rozčúlený, že ho museli odviezť do nemocnice a pichnúť mu injekciu na upokojenie.
Keď sa zotmelo, ku smetnému košu na ihrisku sa priplichtila zohnutá ženská postava. Siahla do koša a vytiahla obálku. Bola to Gabika S.
Policajti obeť a únoskyňu v jednej osobe bez problémov zadržali. Bola tak vyplašená, že ledva stála na nohách. Okamžite sa k svojmu neuváženému činu priznala. Povedala, že si to celé vymyslela.
„Strašne sa hanbím a hrozne svoj čin ľutujem,“ povedala na záver výpovede a rozplakala sa. Predsedajúci sudca sa pomaly obrátil na manžela Ralfa S. Zatiaľ nič nehovorí, ale v jeho očiach cítiť jednoznačnú otázku.
Manžel s hlbokým povzdychom vstal zo stoličky. „Áno, uvedomujem si, že na celej veci nesiem svoj podiel viny,“ hovorí potichu. „Mám ju veľmi rád. A dúfam, že keď toto celé zvládneme, budem sa správať tak, aby sa ma už nebála.“
Obrátil sa ku Gabike: „Je jedno ako to dopadne, som na tvojej strane. Tentokrát si vydesila aj ty mňa. Ale, som naozaj až taký škrob?“
Na tvári sudcu sa zjavil náznak úsmevu. Jeho rozsudok bol veľmi mierny. Iba peňažná pokuta za vynaloženú námahu policajtov – 1800 eur.
dz
