Informovali o tom noviny New York Times a Los Angeles Times.
Cohen vyvinul v roku 1958 malú taktickú jadrovú zbraň, neutrónovú bombu, ktorá používa častice, aby prenikla cez tanky, múry či budovy a minimálne ich poškodila, ale zabila ľudí, zvyčajne útokom na ich centrálny nervový systém. Minimalizuje tiež dlhodobú jadrovú kontamináciu.
Obhajcovia etiky spochybnili zbraň navrhnutú výlučne na zničenie života, ale Cohen ju väčšinu svojho života obhajoval. Tvrdil, že obmedzený účinok bomby je morálnejšia alternatíva k iným jadrovým zbraniam.
„Je to jediná jadrová zbraň v dejinách, ktorá dáva zmysel pri vedení vojny. Keď sa vojna skončí, svet je ešte stále neporušený,“ povedal v septembri novinám New York Times.
Vláda amerického prezidenta Ronalda Reagana vyvíjala neutrónovú bombu v 80. rokoch a USA sú presvedčené, že tieto bomby majú aj iné krajiny, napríklad Francúzsko a Rusko. Nikdy sa im však nedostalo takého uznania, aké si predstavoval ich vynálezca.
Cohen vyštudoval fyziku na Massachusettskom inštitúte technológie a počas druhej svetovej vojny, ako vojak pracoval na projekte jadrovej bomby, ktorá bola zhodená na japonské mesto Nagasaki. Po vojne navštívil v roku 1951 juhokórejský Soul a videl mesto z veľkej časti zničené kórejskou vojnou. Neskôr v pamätiach uviedol, že ho to inšpirovalo k vynálezu malej neutrónovej bomby.
„Ak budeme aj v budúcnosti viesť tieto strašne hlúpe vojny, ostreľovať a bombardovať mestá, kým ich rozmetáme na malé kúsky a zničíme životy ich obyvateľov, mohla by existovať nejaká jadrová zbraň, ktorá by tomu zabránila?“
Zosnulý po sebe zanechal manželku Margaret a synov Paula a Thomasa v Los Angeles a dcéru Carlu Nagler v Novom Mexiku.
