„Už nemôžeme. Nespíme, nejeme, na záchode som nebola ani nepamätám,“ začína popis každodennej reality posledných týždňov lekárka Pavla z pražskej Nemocnice Na Bulovce. Počet nakazených koronavírusmi v Česku stúpa, aktuálne je ich takmer 400. S tým rastie aj tlak na lekárov, ktorí sú v prvej línii boja proti chorobe Covid-19, ktorý rýchlo sa šíriaci vírus spôsobuje. Prácu hrdinom podľa Pavly navyše sťažujú stovky ľudí, ktorí sa prichádzajú nechať otestovať, bez toho aby mali príznaky.
Každý deň sa lekári, zdravotné sestry i ďalší ľudia vrhajú do boja proti koronavírusu. Sú vyčerpaní, v strese, ale robia všetko pre to, aby pomohli nákazu poraziť alebo aspoň zmierniť jej následky. „Jasne, ako lekári sme sa upísali náročnej práci, vedeli sme, do čoho ideme. Ale toto je iné. Toto je šprint aj maratón v jednom – je to hrozne intenzívna záprah, ale zároveň to trvá dlho a koniec je zatiaľ v nedohľadne,“ opísala situáciu lekárka Pavla, ktorá pracuje v Nemocnici Na Bulovce.
Práve na tamojšej infekčnej klinike boli hospitalizovaní prví pacienti, u ktorých sa nákaza koronavírusom v Česku potvrdila. Odvtedy počet nakazených stúpol na bezmála štyri stovky a už tak náročnej práce lekárom a iným profesiám mnohonásobne pribudlo problémov.
Celú situáciu navyše komplikujú ľudia, ktorí v strachu mieria do nemocníc, aby si nechali urobiť výtery, bez toho že majú cestovateľskú anamnézu a prišli do styku s nakazeným, a dokonca aj takí, ktorí ani nemajú akékoľvek príznaky. „Aj napriek večnému opakovaniu rôznymi médiami, aby asymptomatickí nechodili na výtery, je ich tu stále odhadom asi miliarda. Takže znovu – ak nemáte žiadne alebo iba ľahké príznaky, zostaňte doma, pite dosť tekutín, pri teplote si berte paralen a vyležte sa z toho. Nechápem logiku toho, keď ľudí, ktorí sa boja, že by koronavírus mohli mať, prídu na jediné miesto, kde je stopercentne jasné, že sa tam koronavírus vyskytuje,“ uviedla lekárka vo svojej spovedi na facebooku.
„Poznáme, či je niekomu zle“
Aby ľudia boli otestovaní, uchyľujú sa podľa Pavly ku klamstvám. „Majú pocit, ako strašne vyzreli na systém. Po prvé – my ani cez spánkový deficit nie sme úplne blbé a spoznáme, či je niekomu zle, alebo nie, a dosť ma uráža, keď zo mňa niekto robí debila a hrá si tú divadlo. A za druhé plytvajú našim časom a energiou (a zdravotníckym materiálom, pretože aj to je komodita, ktorú musíme brať do úvahy), ktorý by sme mohli využiť pre niekoho, kto našu starostlivosť naozaj potrebuje,“ opísala lekárka. „V zdravotníctve síce už chvíľku pracujem, ale keď nám ľudí ukradli rúška, tak to aj mňa prekvapilo,“ dodala.
Zároveň si povzdychla, že na ňu ľudia kričia. „Jasne, ste nahnevaní na vládu, považujete ich opatrenia za príliš drsné /nedostatočné/ zle komunikované, ja to beriem, ale uvedomte si, že tu kričíte na chudáka, ktorý sa už neviem ako dlho nevyspal a ktorý má na rozhodnutie premiéra zhruba rovnaký vplyv ako na zajtrajšie počasie na Srí Lanke,“ napísala a vyzvala, aby sa ľudia správali rozumne.
„Je tak ťažké vziať si rúšku?“
Podobne hovorí aj záchranár Norbert. „Priatelia, keď to, pípne ‘, musíme si čo najrýchlejšie obliecť infekčný set. Je to kombinéza, špeciálne návleky na topánky, dvoje rukavice, respirátor, okuliare a všetky prechody sa utesnenie páskou. Komunikačnú techniku zabalíme do zvláštnych sáčkov,“ opísal každodennú rutinu vo svojom príspevku. „Keď skončí naša starostlivosť o pacienta, tak sa ideme dekontaminovať. Otvoríme všetky skrinky v sanitke, rozložíme použitú techniku a dáme dezinfekčný prístroj ktorý vykonáva dekontaminácii sanitky. My sa ideme zo všetkého vyzliecť a dezinfikovať. Oblečieme si čistú uniformu, preberieme novú sanitku a sme pripravení začať celý proces znovu, pretože to je naša práca … Je pre vás naozaj tak ťažké a únavné vziať si keď idete von rúšku?“ Uviedol.
