V Číne kedysi s obľubou jedli cukríky z ľudských tiel, výroba začala ešte zaživa

1318

Jesť človeka je barbarské a zvrhlé. Ale urobiť si z neho pečivo? To znie priamo šialene. Lenže v Číne v 16. storočí na to mali trochu iný názor a s chuťou si pripravovali mŕtve telá naložená do medu. Robili z nich výborné sladkosti.

Všetko začalo ušľachtilou myšlienkou zanechať svojim blízkym telo v podobe múmie. Tá sa však mala pripraviť podľa starobylého arabského spôsobu. V podstate išlo o to celé telo premeniť v jeden veľký cukrík. Čo je ale najhoršie, aby bol proces čo najefektívnejší, malo sa s ním začať, pokiaľ možno, kým bol dotyčný ešte nažive.

Začalo sa tak, že budúci nebožtík prestal konzumovať akúkoľvek potravu okrem medu. Med naopak mohol jesť v akomkoľvek množstve. Odporúčalo sa tiež v mede kúpať. Výsledkom bolo, že sa med začal hromadiť v tele a súčasne človek čoskoro zomrel hladom. Dlhodobé prežívanie výhradne na mede nie je možné. Po smrti bol nebožtík uložený do kamennej rakvy, ktorá bola opäť naplnená, ako inak než medom.

Potom už sa prenechalo prírode, aby vykonala svoje dielo. Zatvorená rakva bola v tomto stave ponechaná zhruba sto rokov. Áno, výroba ľudského cukríku chce trochu trpezlivosti. Po sto rokoch sa rakva otvorila a vo vnútri sa našla sladučká obria medová kvapka. Ten sa naporcoval na malé kúsky a konzumoval medzi členmi rodiny alebo predával na miestnom trhu. Morálne zábrany z toho, že niekto konzumuje svojho pradeda, vtedajší ľudia príliš nemali. Veď dotyčný súhlasil, že svoje telo poskytne rodine.

Lenže celá vec má jeden háčik. O tomto podivnom zvyku sa síce veľa napísalo a písomných zdrojov je pomerne veľa, ale archeológovia nenašli ani jednu zachovalú múmiu alebo pozostatky, ktoré by tento zvyk potvrdzovali. Neexistuje jediný vedecky podložený dôkaz, že k takémuto bizarnému druhu kanibalizmu v Číne naozaj dochádzalo. To ale neznamená, že sa tak nedialo. Vedci sa skôr prikláňajú k variante, že k tomu dochádzalo, hoci to nebol rozhodne masový jav. Kosti a ďalšie zvyšky tiel boli zrejme poskytnuté lekárom pre ich experimenty, čo sa vtedy robilo celkom bežne. Zrejme preto sa nenašli dôkazy o tomto naozaj bizarnom spôsobu využitia ľudského tela. Všetko sa skrátka buď zjedlo, alebo využilo na vedecké a medicínske účely.