V 60. rokoch v južanských štátoch USA stále uplatňovali zákony Jima Crowa o rasovej segregácii. Oddeľovali čiernych obyvateľov od ostatných a znemožňovali im chodiť do rovnakých verejných inštitúcií, používať rovnaké prostriedky verejnej dopravy či bývať v rovnakých štvrtiach.
Zakázané boli tiež zmiešané manželstvá. Jednou z mladých aktivistiek bojujúcich proti týmto obmedzeniam bola tiež Joan Trumpauer Mulholland (1941) z Arlingtone vo Virginii.
Proti sociálnej nespravodlivosti a nerovnosti sa Mulholland začala angažovať už na strednej škole. Ako členka cirkevné mládežnícke skupiny tajne pozývala čiernych študentov na ich večere.
„To bolo v druhej polovici roka 1957. Museli sme to udržať v tajnosti, pretože polícia nás mohla za verejné zhromaždenie zobrať. Americkí náckovia mali ústredňu len dva bloky od nás a kedykoľvek sa mohli ukázať. My sme sa ale spoločne vzopreli všetkým zákonom a schôdzky sme usporiadali,“ spomína dnes Sedemdesiatšesťročný žena.
V devätnástich rokoch si za svoju účasť na protestnej akcii Freedom Riders odsedela dva mesiace v mississippskej väznici. Na naliehanie rodičov pokračovala v štúdiu na Dukeovej univerzite v Severnej Karolíne. Tu sa znovu podieľala na prednáškach a nenásilných protestných akciách. Školu potom opustila a zapísala sa do Tougaloo College v Mississippi. Stala sa tak historicky prvým bielym študentom, ktorý inštitúciu vyhradenú pre čiernych navštevoval. Tu sa okrem iného zoznámila s Martinom Lutherom Kingom. Spoločne s ním sa tiež zúčastnila legendárneho Pochodu na Washington za prácu a slobodu, kde King predniesol pamätný prejav „I Have a Dream“.
Bill Cosby: V procese kvôli znásilneniu zohral rolu aj rasizmus
Kvôli svojim aktivitám si Mulholland ale vyslúžila jedno z popredných miest na zozname nepriateľov Ku-Klux-klanu. Ten sa ju nasledujúcu jar tiež pokúsil zavraždiť. Niekoľko jeho členov zastavilo a obkľúčilo auto s Mulholland a štyrmi spolujazdcovi. Joan sa spoločne s ostatnými našťastie podarilo utiecť. Neskôr sa dozvedela, že príslušníci klanu mali skutočne prikázané aktivistov zabiť. Ich zlyhanie si bohužiaľ odniesli ďalší traja sociálni pracovníci – Michael Schwerner, James Chaney a Andrew Goodman.
Mulholland si neskôr založila rodinu a naďalej prednášala o občianskych právach. V roku 2013 o nej natočil syn Loki dokument An Ordinary Hero (Obyčajná hrdinka). A čo radí dnešným mladým, v čase, keď sú rasizmus a nerovnosť stále súčasťou našej spoločnosti? „Neseďte a urobte niečo. Podporujte každého šikanovaného.“
