List s týmito slovami adresovala súdu Alica K., žiačka piatej triedy základnej školy. Žije v detskom domove odkedy vyšlo najavo, že ju znásilňoval vlastný otec. Otca odsúdili na 9 rokov straty slobody a dievčatko dali do detského domova, odkiaľ utieklo domov najmä preto, že sa blížili Vianoce, sviatky, ktoré sú najväčšími sviatkami v rodinách.
List zrejme diktoval niekto dospelý, lebo sama by nebola vedela takto sformulovať svoje pocity i túžby. Podľa názoru vychovávateľov v domove dievčatko neprevyšuje intelektuálnu úroveň žiačky druhej či tretej triedy základnej školy. Obzvlášť ťažká je pre ňu matematika, má problémy aj s vyjadrovaním, píše tak, ako hovorí, takže ani známky zo slovenčiny nie sú dobré. Zato nie sú s ňou nijaké výchovné problémy – je poslušná, usiluje sa plniť svoje povinnosti, ktoré však prevyšujú jej možnosti. Veľmi smúti za domovom, z čoho vychovávatelia usudzujú, že je mocne citovo pripútaná k rodine.
Asi tak by sa dala charakterizovať aj rodina K. Otec, pracovník na železnici, dostal služobný byt v rodinnom dvojdome. Pozostával z veľkej izby a kuchyne na prízemí a dvoch izieb na poschodí. Býva v ňom početná rodina: 43-ročná Irena K., matka rodiny, so siedmimi vlastnými deťmi a jedným 6-ročným vnukom. Nábytok je už značne opotrebovaný, ale dnes sa nejedna rodina musí uspokojiť aj s takým. Teplá voda z boilera, chladnička, mraznička, automatická práčka, televízor.
„V byte je pomerne čisto, hoci celý dom je plesnivý, vlhký a páchne v ňom hniloba,“ povedal kurátor, keď predstavoval súdu životné podmienky rodiny K.
„Ťažká materiálna situácia rodiny sa trochu zlepšila,“ zdôraznil kurátor, „odkedy matka dostáva prídavky na maloleté deti, ako aj alimenty na tri najmladšie deti.
Dvaja už pracujú
Sociálne oddelenie na okresnom úrade taktiež na nich nezabudlo. Pridelilo im už neraz podporu. No najdôležitejšie je, že dve najstaršie deti už začali pracovať. Janka, zarába v hydinárni okolo 6 tisíc korún. O rok mladší Marek je pomocníkom v istej reštaurácii a dostáva mesačne takmer toľko ako sestra. Starosti sú s ďalším – Karolom, nezamestnaným, ktorý tohto roku ide na odvod a čaká, že sa oňho začne starať armáda.
Problémy sú s 15-ročnou Aničkou. Ustavične uteká z domu. Keď ju polícia nájde, odmieta sa vrátiť domov, kde nepočuje dobrého slova, čaká ju len naháňanie do roboty.
„Som pre nich ako neplatená slúžka,“- sťažovala sa sociálnej pracovníčke. V domove, kam ju dočasne umiestnili, zistili, že trpí chronickým zápalom priedušiek, nemá takmer nijaké hygienické návyky. Prejavil sa iba vzťah k mladším deťom, o ktoré sa aj v domove ochotne starala.
Súd zastupuje rodičov
Na pohľad by to mohla byť celkom normálna rodina, akých sú stovky v našej spoločnosti. Manželia K. však patrili k tým, ktorí za svoju hlavnú povinnosť pokladali plodenie detí. Avšak povinnosti, ktoré z toho vyplývajú, doslova hádžu na štát, teda na nás všetkých. V každom prostredí sa nájde taká rodina, ktorá na jednej strane vzbudzuje súcit a ochotu pomáhať, ale na druhej strane aj nechuť, odpor a snahu izolovať sa čo najväčšmi. Manželia K. patrili práve do takejto kategórie, avšak súcit vzbudzovali iba ich deti. Rodičia im pripravili strašný osud, hoci kurátor na súde tvrdil, že ,,rodina dobre spolunažíva a všetci si navzájom pomáhajú“.
Žila medzi vrahmi. Opisovali mi aj znásilnenie vlastných dcér…
Matka Irena svoje vzdelanie ukončila základnou školou a jediným cieľom jej života bolo vydať sa. Prvú dcéru Janku porodila, keď nemala ešte ani 18 rokov. Dievčatko bolo chorľavé a mladá matka sa nevedela oň riadne postarať, zanedbávala aj hygienu a stravovanie. Ospravedlniť ju sčasti môže len ďalšie tehotenstvo. Marek sa narodil rok po sestre a ďalší chlapec Karol prišiel na svet, keď súd rozhodol, že manželia K. nie sú schopní postarať sa o deti a dohľad nad nimi prevzal sociálny kurátor.
Súdy mali s touto rodinou patálie už vyše dvadsať rokov. Keď napokon uznali, že sa situácia v rodine ako-tak zlepšila, vybuchla ,,bomba“. Vyšlo najavo sexuálne zneužívanie 15-ročnej Aničky vlastným otcom. Lenže ďalším vyšetrovaním sa zistilo, že tento podarený otecko najprv zná-silňoval najstaršiu dcéru Janku a nútil k pohlavnému styku celé roky, napriek kurátorskému dozoru.
Taký strašný hriech
Prirodzene, keď všetko vyšlo najavo, časť viny padla aj na matku. Ona tvrdí, že sa najskôr vybrala hľadať pomoc na faru, kde ju údajne kňaz odrádzal, aby prípad hlásila polícii. Tak ani nehlásila. Sama bola vo vysokom štádiu tehotenstva a zakrátko porodila siedme dieťa. V čase jej pobytu v nemocnici sexuálne vyhladnutý manžel dvakrát znásilnil 11-ročnú Alicu. Dievčatko sa posťažovalo sestre Janke a po návrate matky aj jej. Tá ju vzala ku gynekológovi, ktorý potvrdil poranenie a krvácanie rodidiel a sám to hlásil polícii. A tak vlastne všetko prepuklo…
V ďalšom vyšetrovaní sa tento obludný otec priznal k znásilňovaniu dcér, ale vyšiel najavo aj ďalší otrasný fakt. Jurko, Jankin syn, ktorého otec – ako sa doteraz uvádzalo- bol neznámy, de facto bol synom svojho deda.
Portrét zvrhlíka
Otec K. si teraz odpykáva 9-ročný trest. Charakterizovať ho možno iba na základe výpovedí iných. Kým pracoval na železnici, zarábal celkom slušne, ale úraz ho vyradil zo zamestnania. Stal sa invalidným dôchodcom so značne nižším príjmom. Nepil, ale bol neznášanlivej povahy. Bil ženu i deti, dokonca bol za to aj odsúdený. Najvýznamnejším prvkom jeho života sa stal sex. Tento tvor, ktorého ťažko nazvať človekom, priviedol na svet sedem detí s vlastnou ženou a ôsme s vlastnou dcérou, pričom nútil k pohlavnému styku štyri ženy (ak 11-ročnú Alicu už možno nazvať ženou).
Človek je schopný takýchto činov, ak je zbavený vyšších citov, hovoria psychológovia, a takisto aj morálnych a spoločenských zábran. Lenže zmierni takéto zdôvodnenie utrpenie dcér, ktorým tak nesmierne ublížil vlastný otec?
(hh)
