„Keby ho nechal lídrom, nič by sa nestalo,“ tvrdí v rozhovore pre TASR šéf mimoparlamentnej ĽS-HZDS Vladimír Mečiar. Priznal v ňom tiež, že ešte stále nemá volebného lídra pre budúce parlamentné voľby. Ten má hnutiu pomôcť vrátiť sa do Národnej rady SR. V rozhovore Mečiar hovorí okrem iného aj o exprezidentovi Michalovi Kováčovi, vracia sa k vzťahu s expremiérom Ficom a vyjadruje presvedčenie, že vďaka zákonu o preukazovaní majetku podajú na neho jeho neprajníci trestné oznámenie.
-Nedávno boli Vianoce, ako ste ich prežili?-
Vianoce boli príjemné. Bolo to stretnutie celej rodiny so všetkými vnúčatami. Všetci sme boli spolu od 23. decembra do 3. januára. Najkrajšia bola reakcia môjho najmladšieho vnuka, keď som odchádzal z miestnosti bez neho. Zastavil ma s otázkou: Dedo, a mňa máš kde?
-Čo ste si našli pod vianočným stromčekom?-
Niekoľko kníh, čomu som bol veľmi rád, dostal som aj nejaký kus oblečenia, čo ma tiež potešilo. Taký, čo potrebujem na doma. Takže ja som bol s Vianocami spokojný.
-Do nového roku ste si dávali predsavzatia?-
Nie. Už dávno si žiadne nedávam, lebo aj tak je to zbytočné. Viem, že ich nedodržím.
-Ale predsa len, čo by ste chceli dosiahnuť v tomto roku?-
Chcel by som byť v prvom rade zdravý, aby som nemusel ísť viac pod nôž. Ďalej, aby sa mi podarilo obnoviť postavenie HZDS v spoločnosti. A tretie, aby som publikoval tie veci o vývoji Slovenska, ktoré sú známe len mne. V prípade, že by som to neurobil, tak už to nemá kto a zostane tu navždy za jedným obdobím hmla.
-Ide o memoáre, o ktorých ste už minulý rok hovorili, že na nich pracujete? Ako ste ďaleko?-
Veľmi ďaleko. Už je to celkom slušné. Nápady aj konštrukcie sú jasné, takže to viac menej dorábam. Tým viac, že vychádza aj memoárová literatúra iných osôb. Nečítam ju, aby ma neovplyvnila. Ale predsa len za života iných ľudí to bude kruté.
-Narážate na pamäti exprezidenta Michala Kováča. Pri jeho knihe ste sa vyjadrili, že ju nebudete čítať preto, lebo čítate len hodnotnú literatúru…-
Keby som čítal publikáciu pána Kováča a nepostavil sa proti nej, prípadne nežiadal zákaz jej publikovania, bol by som spoluzodpovedný. Ale keďže ju nečítam, tak neviem a nemôžem.
-V tej knihe venuje veľký priestor vášmu vzájomnému vzťahu. Neplánujete odvetu v podobe publikácie s Vašim pohľadom na tento vzťah?-
On nikdy nepovie pravdu o našom vzťahu. Lebo nemôže. Tá pravda je voči nemu taká krutá. Aj voči tomu, čo sa dialo. Ja ju poznám, viem, koľko bolo rozhovorov a pokusov o zmierenie. Celá tá vojna bola zbytočná. Dodnes rozmýšľam, o čom to vlastne bolo. Môj pohľad na to bude a je absolútne iný. Kováča ľudia nepoznali a nepoznajú.
-Tak im ho priblížte. Aký je?-
Nechám si to hodnotenie na komplexný rozbor.
-Kedy ho môžeme čakať?-
Mne je ťažko sa k nemu teraz vyjadrovať. Je v ťažkom stave v nemocnici, nepotrebujem mu ho zhoršovať.
-Vraj sa mu stav zlepšuje. Nepôjdete ho navštíviť?-
Nie. Nenavštevovali sme sa predtým, nenavštevujeme sa teraz. Náš vzťah bol čisto pracovný.
-A čo Vaši bývalí koaliční partneri. S tými ste v kontakte? Stretávate sa?-
Nie. S Jánom Slotom si my dvaja ozaj nemáme čo povedať. Považujem ho za hanbu na slovenskej politickej scéne. Hanbu pre všetkých. No a Robert Fico ma toľkokrát klamal v zásadných veciach, že ho vlastne ani nemám dôvod vyhľadávať. Rozhovory prebiehajú s niektorými stranami, no so Smerom nie. Aj keď tu a tam sa naši členovia s ich členmi stretnú.
Takže už by ste si do budúcnosti nevedeli predstaviť spoluprácu so SNS a Smerom-SD?-
Nehovorím o budúcich spolupracovníkoch, pretože Smer je už dnes bez koaličného potenciálu. Z hľadiska rétoriky Smeru a jeho skutkov, je to absolútny rozpor. Ich skutky nikdy nesprevádzajú rétoriku. Veľa chýb bolo len zo samoľúbosti. Tieto voľby prehrala minulá vládna koalícia pre hrubé Ficove chyby. Aj keď on hovoril, že to bolo našich 0,7 percenta. Ale boli to jeho hrubé chyby, ako napríklad to, že keď bolo niečo pripravené, nedodržalo sa to. Aj Ficov útok na Dzurindu bol nezmyselný. Keby ho nechal lídrom, nič by sa nestalo. A kopa ďalších chýb, ktoré sa stali, vyplývali z márnomyseľnosti, z túžby po moci, z túžby byť jediný absolútny vládca. A to nikdy nie je dobré. Taká túžba po moci predurčuje človeka, aby nerobil politiku.
-Hovorili ste, že komunikujete s inými politickými stranami. Nedávno ste sa v parlamente stretli s predsedom Mosta-Híd Bélom Bugárom. O čom ste hovorili?-
Bol to dobrý rozhovor medzi štyrmi očami a tie sa nevynášajú.
-Povedal, že ste za ním prišli s nejakým návrhom…-
Ja bez návrhov nechodím len tak ku káve. To by bol stratený čas.
-Dali ste mu nejakú ponuku?-
Nie, nechajme to tak. To zo mňa nedostanete. Akonáhle by som z rozhovoru medzi štyrmi očami prezradil niečo verejnosti, nikto, kto bude so mnou takto rokovať, mi už nebude veriť, že dokážem udržať tajomstvo.
-Nedávno ste hovorili, že na ministerstve pôdohospodárstva, ktoré je pod gesciou Mosta-Híd, je málo odborníkov a že HZDS by ich vedelo ministrovi poskytnúť. O tomto ste s Bugárom nehovorili?-
Nie. Pretože z ministerstva pôdohospodárstva aj ľudia, ktorí neboli z HZDS, ale pracovali tam počas nášho obdobia, boli všetci vyhodení. My sme také nikdy nerobili. Pokiaľ ide o odvetvia, ktoré by mali byť na ministerstve dominujúce, tak o mnohých veciach pán minister ani netuší, čo má robiť. Celý vývoj poľnohospodárstva po voľbách je sprevádzaný rastom cien, daní, znižovaním pomoci štátu. My sme štyri roky robili niečo opačné a predsa nás poľnohospodári a vidiek nepodporili. Takže asi toto chceli a majú to.
-Kedy Vás najbližšie uvidíme v parlamente? Minule ste tam prišli tak nečakane…-
Viete, ja som ten parlament nikdy nepovažoval za niečo, čo by ma oslňovalo. Bola tam zlá klíma a hneď tam bol zápal nosových dutín. Ďalej, chápem, že každý má právo na svoj názor a ku každému sa treba správať s úctou, ale niekedy tam bolo toľko blbosti, že to sa s úctou brať nedalo a bol to zabitý čas. Ale ja nerozhodujem o sebe, že by som sa ja mal vracať do parlamentu, ale skôr mi ide o to, aby sa vrátilo meno a česť strane, a aby omladená ĽS-HZDS nastúpila s veľkým potenciálom a veľkou energiou nových ľudí a aby vykonala tie zmeny na Slovensku, ktoré má urobiť. Lebo Slovensko už čaká na zmeny.
-Preferencie ale nenasvedčujú tomu, že by HZDS malo ešte šancu dostať sa do parlamentu…-
Po komunálnych voľbách preferencie všeobecne vyskočili na 3,8. Teraz jedna agentúra vykazuje 1,6. Žiadna tragédia. Otázka nie je v tom, aké sú teraz preferencie, ale aký je ich vývoj. Či tá vnútorná sila je rastúca alebo nie. Toto je pre mňa ukazovateľ. Mali by sme mať čas štyri roky, ale treba byť pripravený aj na iné riešenia.
-Vy ste sa nikdy netajili tým, že veľmi nedôverujete predvolebným prieskumom verejnej mienky. Teraz si už na ne dávate väčší pozor po tom, ako sa naplnili predpovede a ĽS-HZDS zostalo mimo Národnej rady SR?-
Tie prieskumy niečo dávajú. Pred parlamentnými voľbami existovala istá dohoda, že ideme spolu so Smerom. Keď sa mala vykonať, Fico sa s odôvodnením, že je na záchode, odmietol rozprávať. Aj preto Ficovi neverím. Smer sa obrátil a namiesto s nami išiel proti nám a vzal nám časť voličov. Tam je príčina, prečo sme v posledných týždňoch nezvládli situáciu. Lebo to boli doslova dva týždne, kedy nastal obrat, keď aj tí, ktorí hovorili „áno HZDS“, tak zrazu povedali „nie, radšej Smer“. Takže my si musíme svojho voliča vybojovať. Aj zo staršej, aj mladšej generácie.
-Spomínali ste, že v tomto roku chcete obnoviť HZDS a chcete zlepšiť jeho postavenie. Okrem toho ste už dávnejšie avizovali, že hľadáte volebného lídra. Ako v hľadaní pokračujete?-
Robia sa veci na úrovni základných klubov, kde sa obnovuje množstvo činností. V podstate sa robí taký konsolidačný proces. Zisťuje sa, koľko nás vlastne je, koľko funkčných. Prichádzajú noví ľudia, z ktorých vyjde aj nový volebný líder. Je to proces, ktorý netreba urýchľovať ani spomaľovať.
-Ešte ho teda nemáte…-
Nie. Zatiaľ je tých kandidátov, ktorí si myslia, že by mohli byť lídrami, dosť. Ale na to treba viac. Potrebujeme postaviť niekoho, kto by dvojicu Fico – Dzurinda rozbil.
-To budete mať asi ťažké…-
Ani nie. Tí dvaja robia toľko chýb… Ja mu pomôžem, aby vedel, kde má udrieť.
-Takže Vy osobne sa už neplánujete do tej vysokej politiky vrátiť…-
Veď ja som v nej. Kam sa mám vracať?
-Ste mimo parlamentu a už nemáte taký veľký podiel na moci ako predtým…-
Povedal by som, že ešte väčší. Existujú dva spôsoby politického boja. Takzvaný parlamentný, kde sa podriaďujete dohode strán a prijímate kompromis ako výsledok. Veľakrát sme boli len štyria, piati, čo sme mali rozhodovaciu moc v parlamente, a ostatní prijímali závery. Teraz je to mimoparlamentná pozícia, ale politická, ktorá nám umožňuje robiť aj iné veci. Pozerať na tie veci aj inak. Aj parlament a iné strany brať s odstupom a viac byť spätí s ľuďmi.
-V parlamente a vlastne v celej spoločnosti teraz rezonuje okrem iného voľba generálneho prokurátora. Vy ste v súvislosti s ňou vydali stanovisko, v ktorom ste napísali, že koalícia v osobe nového generálneho prokurátora hľadá protihráča pre ministra vnútra Daniela Lipšica, lebo sa ho bojí…-
Postoj vládnej koalície je dvojaký. Chcú veľa vecí vyriešiť naraz. Nevedia dosiahnuť politickú jednotu, tak ju chcú zákonom nariadiť. To je prvá hrubá chyba. To sa nariaďovať nedá. Akou silou tlačíš pružinu, takou silou sa ti tá pružina vymrští. To je fyzika platná aj pre politiku. Ďalšia vec je, že generálneho prokurátora chcú dosadiť do funkcie, aby poslúchal výkonnú moc. Myslia, že na ochranu vlastnej moci potrebujú niekoho, kto by za nich vykonal špinavú robotu. A buď to musí byť slaboch, ktorého aparáty vykonajú takúto prácu, alebo človek pomstivý. Súčasne chcú, aby to bol prokurátor, ktorý nenapadá ich strany alebo ich osoby. Čakajú, aby bol niekomu tak zaviazaný, aby sa cítil nedotknuteľný. A to sa naraz nedá. To už potom nie je o prokurátorovi.
-A o čom to je?-
O zmene prokuratúry na čisto politický nástroj na výkon moci a represie. Ale nie proti zločinu. Niekto chce cez neho držať politickú moc v rukách a to nie je dobre. Preto sa robí silový vstup do zákonov, do politického systému. Preto sa vyhráža pádom vlády, preto sa neverí vlastným poslancom, preto sú schopní vyvolať politickú krízu v štáte. Ale to je všetko postavené na tom, že generálny prokurátor zakrýva iné problémy, ktoré sú. Ako napríklad pokračovanie hlbokej krízy bez riešenia, vysoká miera nezamestnanosti, negatívne sociálne dopady na ľudí, príprava projektov na privatizácie a program chaosu. Preto je generálny prokurátor ako baránok boží, ktorý sníma hriechy všetkých hlupákov.
-Keby ste mali možnosť voliť teraz generálneho prokurátora, komu by ste dali hlas? Dobroslavovi Trnkovi alebo Jozefovi Čentéšovi?-
Ja by som vôbec nevolil, pretože je to celé hlúposť. A tiež preto, že to nie je o demokracii, ale o bezmocnosti parlamentu a o pokuse o absolútnu moc štyroch predsedov strán. Títo štyria chcú deliť výnosy tejto moci. A to nie je dobré. Pre demokraciu je to nôž na krku.
-Koalícia chce zmeniť tajnú voľbu na verejnú. Tento krok sa môže ešte stretnúť s problémami. Niektorí koaliční poslanci pripustili, že zmenu možno nepodporia. Prečo podľa Vás nie je dobré, aby sa spôsob voľby zmenil?-
Je dobré, aby v rozbehu volieb po dvoch kolách sa začali meniť pravidlá len preto, aby uzemnili niekoľkých poslancov, ktorým neveria? A uvediem aj príklad z vlastného života. V Trenčianskych Tepliciach mi vyhadzovali do vzduchu časť domu. Ohrozili životy niekoľkých ľudí. Mňa vyviedli ako zločinca a nikto nepovedal prepáč. Kontaktoval som GP, ktorý sa vyhovoril na riaditeľa trestného odboru, že to nie on, ale riaditeľ trestného odboru. Začalo trestné stíhanie vo veci, ktoré krajská prokuratúra odmietla konať, lebo bola v rozpore so zákonom. Tak nariadili, aby konal prokurátor okresu Bratislava I. Ten verejne vyhlásil, že niet za čo stíhať. Bol zavolaný na GP riaditeľom trestného odboru a bolo mu nariadené, že ak chce zastaviť, tak musí prepísať celé rozhodnutie o zastavení, že z neho musí nejaká vina vyplývať. Takže zastavili stíhanie preto, že som nevinný, ale do textu dali veci, ktoré boli tiež nepravdivé. Chcú teda riskovať politici, že sa toto zopakuje voči ktorémukoľvek z nich? Ak prokurátor nebude zásadový, tak žiaden občan a žiaden politik sa pred policajtom, a policajti sú aj vynikajúci, ale aj darebáci, nemôže cítiť bezpečne.
-Jedným z kandidátov na nového GP je aj súčasný šéf prokurátorov Dobroslav Trnka. Ako sa Vám s nim spolupracovalo napríklad v kauze skrachovaných nebankových subjektov?-
Môžem povedať, že súčasný GP nie je ficovec. To môžem potvrdiť stopercentne, pretože dôverne poznám vzťahy v zákulisí. Bolo nejedno stretnutie, pri ktorom som sedel preto, aby prokuratúra a spravodlivosť našli spoločnú reč a vyriešili niektoré sporné veci, ktoré medzi nimi boli. Snažil sa riešiť veci zákonnou formou a to, čo o ňom hovorí Radičová, nie je pravda. Je to účelová lož. Myslím si, že táto vláda s ním mohla celkom dobre vychádzať a robiť.
Vy ste na GP dali CD s menami klientov skrachovaných nebankoviek. GP má možnosť zverejniť ho, zatiaľ tak neurobila. Myslíte si, že sa tak stane po zmene vedenia GP?-
To neviem povedať. CDčko je. Zoznam všetkých ľudí, ktorí tam boli a vzťahov, je. Je to obnaženie Augiášovho chlieva. Aj to nie všetkého, len časti špinavostí v tomto štáte, ktoré sa spáchali za tejto vlády. Sú tam mená ľudí z týchto strán. Prečo by si kakali do vlastného hniezda? Veď na to chcú svojho GP, aby to nerobil. Takže ak sa im podarí zvoliť svojho GP, tak pochybujem, že to bude niekedy zverejnené, aj keď občiansko-právne a trestné dôsledky už sú.
-Ešte sa vráťme k Smeru-SD. Nedávno opäť otvoril otázku zákona o preukazovaní pôvodu majetku. Presadil ho minulý rok pred parlamentnými voľbami. Po necelom roku ho plánuje meniť. Ako to vnímate Vy, ktorý ste boli proti prijatiu zákona?-
Ja ho nazývam lex Fico. Fico, keď zistil, že je zákon neplatný, tak ho inovoval a znovu ho predložil NR SR tak, že nás podviedol. Pri rokovaní za stolom nám povedal, že zákon stiahne, pretože ministerstvo spravodlivosti predkladalo iný. Ten zmietol zo stola s tým, že nepôjde ani jeden zákon. A pol hodinu po porade na koaličnej rade strčil zákon do vlády a z nej v skrátenom legislatívnom konaní do parlamentu. A to, ako vyšlo neskôr najavo, po dohode s kresťanskými demokratmi, ktorí mu sľúbili, že ho podporia. Kašlal na partnerov, na právo. Išlo o slávu. A dnes, keď dochádza k praktickej realizácii, napĺňa sa to, čo som hovoril už na začiatku. To je jedna z chýb, ktorá vzniká, keď túžba po percentách podpory obyvateľstva je väčšia ako spravodlivosť.
-Pri prijímaní zákona viacerí poslanci upozorňovali, že bude zneužívaný napríklad na vybavovanie si susedských sporov. Vy máte neprajníkov či nepriateľov. Neobávate sa toho, že Vás niekto takto napadne?-
Ja som si istý, že to niekto urobí. Nebolo by spravodlivé, aby to neurobili. Toľko energie na mňa vynaložili a teraz nič? Ale čo sa stalo. Keď prvýkrát tento zákon išiel a bol som proti nemu, tak to posudzovali tak, že sa bojím o seba. Preto som to druhýkrát nenapadol na ústavnom súde. Nech teda konania prebehnú aj s tým, že budú aj voči mne a že budem musieť dokazovať. Ale v tom zákone je toľko slabín, že sa tie postupy nedajú dodržať. Je nevykonateľný.
-Máte informácie o tom, že niekto už dal v súvislosti s Vami takéto podanie?-
Nemám takúto informáciu, ale keď to tak vždy bolo, prečo by to nebolo teraz?
