JU-52 čiže Teta JU bolo nemecké dopravné lietadlo, ktoré za druhej svetovej vojny plnilo úlohu hlavného ťažného koňa armády. Vozil napríklad zásoby do obliehaného kotla v Stalingrade. Niekoľko kusov lieta dodnes v službách švajčiarskej spoločnosti Ju-Air. Jeden z týchto strojov havaroval s 20 ľuďmi na palube, keď prelietal Alpy.
Na palube stroja s menom „Iron Annie“ bolo v čase havárie 17 pasažierov a traja členovia posádky. Let bol vyhliadkový, lietalo sa nad vrcholkami Álp. Iron Annie bola vyrobená v roku 1939 a bola na návratovej trase do Zürichu, keď sa zrútila na zem. Úrady príčinu havárie nezverejnili.
Svedok na zemi, ktorý haváriu videl, vyhlásil, že lietadlo sa zrazu otočilo o 180 stupňov a následne spadlo k zemi ako kameň. Do konca vyšetrovania nehody bolo spoločnosti Ju-Air zakázané prevádzkovať ďalšie lety. Riaditeľ spoločnosti uviedol Kurt Waldemeier, že Iron Annie prešla kompletnou technickou prehliadkou pred mesiacom. Technická chyba sa tak zdá byť málo pravdepodobná.
Vyšetrovanie komplikuje fakt, že tieto historické lietadlá nemajú čiernu skrinku, ktorá by zaznamenávala technické a letové údaje. Je to práve toto zariadenie, ktoré väčšinou prináša najpádnejšie dôkazy o havárii. Hovorca švajčiarskeho úradu pre bezpečnosť v doprave Daniel Knecht uviedol: „Zatiaľ môžeme vylúčiť, že by došlo ku kolízii s iným lietadlom alebo predmetom, ako je napríklad vysoké napätie.“ Potvrdil tiež, že náraz do krajiny bol za veľmi vysokej rýchlosti, čo by zodpovedalo tvrdenie svedka, že stroj padal k zemi ako kameň.
Existujú špekulácie, že za haváriou môže byť aj súčasná nebývalá vlna horúčav, ktorá mohla niečo urobiť aj so vzdušnými prúdmi nad Alpami. To potvrdzuje aj Knecht. „Za takýchto teplôt má lietadlo menší výkon pri rovnakých otáčkach. Môžete to cítiť pri štarte alebo pri zatáčaní.“ Podľa neho horúčavy síce nespôsobili nehodu, ale nepochybne ovplyvnila to, ako sa lietadlo vo vzduchu správalo. Všetko potom záležalo na posádke, respektíve pilotovi lietadla. Tým bol však veľmi skúsený šesťdesiattri ročný pilot, ktorý mal vedľa seba nemenej skúseného šesťdesiatdva ročného kopilota. Obaja lietali skôr pre švajčiarske vojenské letectvo a neskôr pre švajčiarske štátne aerolinky. Rozhodne nešlo o nejakých nováčikov, napriek tomu aj pre nich mohli byť zmeny v správaní lietadla nepríjemné a prekvapivé. Viac ukáže až ďalšie vyšetrovanie nehody.
