Slovenský Čínsky múr, ako sa valu niekedy hovorí, sa tiahne od vrchu Sitno na juh cez Štiavnické vrchy, Pečenice, Dudince, Dolné Semerovce až k rieke Ipeľ. Je ale možné, že val bol pôvodne dlhší a mal ďalšie paralelné vetvy. Niektorí vedci usudzujú, že je pokračovaním takzvaných Sarmatských valov v Maďarsku a že viedol až do Poľska.
Val je dnes už značne rozpadnutý a vplyvom poľnohospodárskej činnosti sa stále zmenšuje. V časoch svojho vzniku bol však na niektorých miestach až 16 metrov široký a na výšku meral šesť až osem metrov. Bol postavený z kamenia a zeminy a spevnený drevenými palisádami a trámami. V niektorých miestach ho tvoria obrovské kamenné bloky, ktorých manipulácia by vyžadovala väčší počet ľudí a dobre organizovanú prácu.
Prvá písomná zmienka o valu pochádza z 13. storočia, kedy je označený latinským názvom Fossa giganteum (Val obrov). Vznik stavby však siaha do oveľa dávnejších čias. Datovania je však neisté a názory na starobu tejto pamiatky su medzi odborníkmi rôzne. Najčastejšie sa kladie do obdobia od 2000 pr. N.l. do 700 n.l. Je možné, že vznikal postupne v rôznych dobách.
Dodnes sa presne nevie, kto val postavil ani za akým účelom. Niektorí vedci sa zhodujú, že val slúžil na ochranu pred nájazdmi nepriateľských vojsk, iní ho považujú za protipovodňový systém. Podľa ľudových povestí val postavili čerti.
Existujú však oveľa smelšie teórie. Známy slovenský záhadolog a amatérsky historik Ján Hurník napríklad tvrdí, že ide o vôbec najstaršiu ľudskú stavbu na svete, staršiu ako sú egyptské pyramídy! Vo svojich úvahách ide dokonca tak ďaleko, že Val obrov spája sa staroislandskými mytologickými piesňami zvanými Eddy a rozpoznáva v ňom onen mýtický Vingridov val, kde obor Surtr bojoval s bohmi, ako popisuje Pieseň o Vaftrudnim: „Vingrid je val, kde budm bojovať Surtr (čo je obor) a bohovia, sto míľ meria každým smerom…“
Hurník z toho odvodzuje, že val skutočne postavili obri, ktorí kedysi dávno, v čase, keď sa odohrávali príbehy Eddy, na slovenskom skutočne žili. Podporu pre svoje tvrdenie nachádza v súčasných zemepisných názvoch. Tak napríklad obec Varín na severe mu pripomína vstupnú bránu do „krajiny obrov“ menom Varinsfjord a mesto Šahy na juhu, v minulosti nazývané Saag, súvisí zase so Sagafjordem.
A sú tu ešte ďalšie pozoruhodné súvislosti. Ako hovoria Eddy, žil obor Surtr v „krajine ohňa“, odkiaľ mal vzísť oheň, ktorý zničí celý svet, čo podľa Hurníka odkazuje k dávnej sopečnej činnosti v okolí Levíc, ktorej pozostatkom sú tamojšie teplé pramene. Ostatne aj Val obrov je poznamenaný ohňom, ktorý miestami spiekol jeho kamene, preto býva taktiež nazývaný Spečeným valom.
Ako posledný dôkaz správnosti svojej teórie Hurník uvádza fakt, že neďaleko valu boli objavené pozostatky obrov. Dokladá to citácia knihy Pavla Dvořáka: Odkryté dejiny – Dávnoveké Slovensko, str. 205: „odkrýval ďalšie hroby, jeden za druhým a v nich desiatky obrovitých mužov, nejedna z kostier merala 205 cm.“ Oficiálne veda však datuje tieto nálezy do 7.- 8. st. n. l. Encyklopédia archeológie uvádza, že ide o druhé najväčšie pohrebisko z avarskej doby na Slovensku. Osada, ku ktorej patrilo, bola zrejme osadou strážnych, a špekuluje sa, že jej obyvatelia mohli byť potomkami dávnych obrov, lebo bežne boli ľudia v skorších dobách skôr menšieho vzrastu. V každom prípade by si táto zvláštna stavba zaslúžila dôkladnejší prieskum, ako jej pozostatky zmiznú z krajiny.
