Amber bola krásne šesťročné dievčatko žijúce v texaskom Arlingtone. Mala rada svojho o rok mladšieho brata Rickyho, jazdili spolu často na bicykloch. Tiež chodila do dievčenského skautského oddielu. Jedného dňa sa celý idylický obrázok rozpadol ako mávnutím čarovného prútika.
Dňa 13. januára 1996 Amber išla na svojom bicykli vedľa opusteného obchodu. Vedľa nej zastavil čierny kamión a jeho vodič donútil Amber nasadnúť. Amber kričala a bránila sa, ako opísal jediný svedok incidentu Jimmie Kevil. Ten tiež ihneď zavolal políciu. Do akcie vyrazilo päťdesiat policajtov, napriek tomu sa im nepodarilo nájsť ani vozidlo, ani Amber.
Po piatich dňoch bolo nájdené jej telo s prerezaným hrdlom v koryte, ktoré vyhĺbil prívalový dážď práve skončenej búrke. Policajti oznámili správu zdrveným rodičom. Tí po celú dobu dúfali, že sa im Amber vráti živá a zdravá. Ich svet sa zrútil.
Matka Diane po pohrebe prišla s konštruktívnym návrhom, ktorý by mohol aspoň v budúcnosti pomôcť riešiť podobné situácie. Každé rádio a televízia malo v tej dobe „tlačidlo zlého počasia“. Bolo to tlačidlo, ktorým mohlo byť kedykoľvek prerušené vysielanie, pokiaľ sa blížila nejaká veľká búrka alebo živelná pohroma a bolo nutné ihneď varovať obyvateľov. Prečo by podobné tlačidlo nemohlo fungovať v prípade únosu detí? Stanice v krajine by behom pár chvíľ mohli informovať, že je niekto nezvestný a že treba hľadá konkrétne vozidlo.
Nápad sa skutočne ujal a pod názvom AMBER Alert sa začal využívať. Odhaduje sa, že vďaka nemu bolo zachránených cca 800 detí. Väčšinou ich rýchlo prepustili sami únoscovia po tom, čo zistili, že prípad je v živom vysielaní po celých Spojených štátoch. Okrem vysielania v rádiami a televízii sa informácie o únose objavujú tiež na elektronických tabuliach u ciest. Únosca je tak pod ohromným tlakom, pretože si nemôže byť nikdy istý, že ho niekto nevidel, aj keby bol na druhom konci Spojených štátov.
Systém je využívaný dodnes a stále tak pomáha zachraňovať životy unesených detí. Len malú Amber už zachrániť nedokáže.
