Oproti predošlému roku je to zhruba štvornásobok. Vatikánska banka je pomerne uzavretou inštitúciou, ktorá o sebe veľa informácií zatiaľ neposkytla.
Ústav pre veci viery ( IOR ) spravuje peniaze Vatikánu a katolíckych organizácií po celom svete. Talianska centrálna banka sa však domnieva, že niektorí Taliani v IOR skrývajú svoje príjmy pred zdanením. Vatikánska banka, ktorá nie je prístupná verejnosti, obvinenia z prania špinavých peňazí odmieta.
IOR uviedla, že v roku 2011 hospodárila so ziskom 20,3 milióna eur. Štvornásobné zvýšenie zisku v roku 2012 jej umožnilo prispieť do rozpočtu Vatikánu sumou 54,7 milióna eur. Skoro 32 miliónov eur banka nechala stranou na krytie rizík.
Prezident banky Ernst von Freyberg však upozornil, že tento rok nemusia priniesť tak dobré výsledky. Zisk by totiž mohli znížiť rastúce úrokové sadzby. Inštitúcia zároveň prechádza transformáciou, ktorá má zlepšiť fungovanie a spôsob jej vedenia, čo so sebou nesie ďalšie výdavky. Freyberg v lete prevzal povinnosti generálneho riaditeľa banky po tom, čo doterajší generálny riaditeľ Paolo Cipriani a jeho zástupca Massimo Tulli rezignovali. Rímske úrady obaja bývalej šéfmi vyšetrujú kvôli údajnému porušeniu talianskych zákonov proti praniu špinavých peňazí.
Vatikánskej banke založil v roku 1942 pápež Pius XII. Vatikán dlho tvrdil, že IOR nie je bankou, ale špecifickú finančnou inštitúciou, ktorá má spravovať peniaze určené prevažne pre cirkevné inštitúcie a charitatívnej práce. V minulom roku sa ale začalo ukazovať, že IOR sa chová podobne ako banka a ponúka svojim klientom služby správy majetku. Vlani IOR na poplatkoch za tieto služby a za poskytovanie pôžičiek získala asi 12,2 milióna eur.
Dnešné stostránkový správa podľa agentúry AP poskytla aj ďalšie podrobnosti o majetku inštitúcie. Vlani banka vlastnila zlato, kovy a vzácne mince za 41,3 milióna eur a patrila jej aj realitná spoločnosť.
Pápež František chce činnosti IOR spriehľadniť. Tento rok tak menoval zvláštnu komisiu pre vyšetrovanie banky a osobitného preláta, aby dohliadal na riadenie banky. IOR tiež čaká druhé kolo medzinárodného vyšetrovania zo strany európskeho výboru proti praniu špinavých peňazí ( Moneyval ). Jeho experti vlani vatikánskej banke a vatikánskemu úradu pre kontrolu finančných tokov vlani dali zlé alebo nedostatočné hodnotenie kvôli tomu, že inštitúcie vraj nesplnili všetky štandardy pre boj s finančnou kriminalitou ( o prezývke pre kňaza, ktorý pral špinavé peniaze, čítajte tu ).
IOR spravuje aktíva klientov vo výške približne 6,3 miliardy eur a vedie približne 18 900 účtov, predovšetkým klientov z radov duchovných a kongregácií, ale aj civilných zamestnancov Vatikánu či ambasád akreditovaných pri Svätej stolici. Účty teraz jeden po druhom kontrolujú externí poradcovia.
Taliansky denník Corriere della Sera uviedol, že inštitúcie sa rozhodla asi 900 účtov uzavrieť, a to vrátane tých, ktoré vlastní ambasády Iraku, Iránu a Indonézia. Dotknutým klientom údajne vatikánska banka v liste oznámila, že k rozhodnutiu pristúpila kvôli „podozrenie z prania špinavých peňazí, dokonca aj z financovania terorizmu“. Hovorca IOR toto číslo nepotvrdil, ale upresnil, že uzavretie účtov nemusí nutne súvisieť s podozrením z trestnej činnosti.
