Francúzsky kráľ Ľudovít XVI. Miloval jahody. Do boja za získanie tejto vtedy unikátnej plodiny neváhal nasadiť ani svojho elitného špióna menom Amédée François Frézier.
Amédée François Frézier mal pritom pôvodne inú úlohu. Bol vyslaný loďou, aby zmapoval španielsku dŕžavu v Južnej Amerike. Francúzsko totiž bola zrovna so Španielskom na kordy. Frézier vystupoval ako obchodník, ale v skutočnosti sa mal hlavne pozerať a zbierať správy pre Francúzsko.
Frézier bol renesančný človek. Čítal vraj pravidelne až šesť hodín denne, zaujímal sa o všetko možné, od pyrotechniky po architektúru. Jeho cieľom samozrejme neboli jahody, ale bol to všímavý muž, zaujímal sa prakticky o všetko, a tak práve vďaka nemu máme dnes krásne jahody.
V čase panovania Ľudovíta XVI. boli totiž európske jahody malé a nie príliš chutné. Európske prostredie im nesvedčilo. Ani 400 rokov pestovania na európskom kontinente neprinieslo nejaké zlepšenie. Niečo skrátka bolo zle, a ani poprední európski botanici a pestovatelia nevedeli, v čom tkvie problém. Lenže medzi Andami a Pacifickým pobrežím sa kultiváciou jahôd nevenovali stovky, ale tisíce rokov. A malo to svoje výsledky.
V oblasti sa pestovali dva hlavné druhy jahôd Fragaria virginiana a Fragaria chiloensis. Oba druhy sa medzi sebou krížili a mali zrejme spoločného predka pochádzajúceho z Ázie. Ako všetky divoké jahody, aj tieto boli pôvodne malé, asi ako naše lesné jahody.
Keď Frézier dorazil do Conception, španielskej dŕžavy na rieke Bio Bio, našiel tam obrie jahody, ktoré boli ružové až biele. Predávali sa bežne na miestnom trhu. Frézier tušil, že jeho kráľ by ho za také jahody iste pochválil. Mal však iné starosti, pretože sa vypravil tajne a bez povolenia na obhliadku pevnosti a opevnenia prístavu. Späť sa vrátil s okovami na rukách. Nakoniec neprišiel o hlavu ani neskončil v miestnom väzení, a tak mohol lodou poslať domov dva kríčky týchto veľkých jahôd.
Vo Francúzsku ale kríčky napodiv neniesli žiadne plody. Trvalo ešte ďalších niekoľko rokov, než záhadu objasnil mladý francúzsky botanik Antoine Nicolas Duchesne. Bol to práve on, kto nakoniec kráľovi Ľudovítovi priniesol misku veľkých jahôd, presne takých, aké videl Frézier v Conception. Podarilo sa mu rozlúštiť botanický oriešok, keď skrížil čílske jahody s bežnou európskou odrodou zvanou Fragaria moschata. Až potom začali jahody plodiť jahody.
Do dnešnej podoby jahôd samozrejme ostávala ešte dlhá doba, ale základy položil práve Frézier tým, že ich priviezol z Čile, a Duchesne svojím botanickým umom. Všetko ostatné potom už bola len šľachtiteľská práca. Vďaka týmto mužom tak Európania konečne získali skvelé veľké jahody.
