1. Jún sa oslavuje v mnohých krajinách sveta a nesie sa v znamení detskej radosti, túžby po darčeku a množstvo prekvapení, ktoré na malých nezbedníkov striehnu.
Mnohí z nás už vyrástli z tohto krásneho obdobia. Ale priznajme si, že sa medzi nami nájde dobrá tlupa dospelákov, ktorá by sa teraz aspoň na malú chvíľku presunula do kože malého štupľa. Pre niektorých to však nie je až taký problém.
Od kedy a kde sa vlastne začal sláviť tento sviatok pre malých šprndúľov?
Kúsok z histórie
Táto idea sa zrodila na Svetovej konferencií pre blaho detí (World Conference for the Wellbeing of Children) v Ženeve v roku 1925. Tu schválili zástupcovia 25 krajín, ktorá sa zaoberala detskou prácou, chudobou, vzdelaním a inými otázkami týkajúcimi sa detí na celom svete. Viacero vlád po konferencií zaviedlo vo svojich krajinách tento deň. Jeho cieľom bolo urobiť deťom radosť a zároveň sa upriamiť na problémy týkajúce sa sveta detí.
Do vzácnej čeľade s názvom ,,Večné deti“ môžeme v prvom rade zaradiť všetkých šťastlivcov, ktorí sa narodili práve na deň detí a ľahko sa môžu vyhovoriť na svoje bláznivé, pojašené, detské, veselé alebo huncútske správanie.
Pri týchto jedincoch je veľmi jednoduchá identifikácia:
1. Svoje blikajúce očká rozžiaria na ich veselej tvári pri akomkoľvek kontakte s ich obľúbenou osobou, vecou, činnosťou alebo udalosťou.
2. V ich palete vlastností je jednoduché nájsť kvalitný humor s mierne prelínajúcou sa škodoradosťou.
3. S obľubou nahuckávajú svoje ratolesti (teda, ak ich už majú) na darčeky, ktoré sa deťom nemusia vždy páčiť, ale po ktorých túžili už v detstve práve spomínané večné deti.
Veľmi ma teší, že do tejto hromádky môžem zadeliť aj môjho otca. Ktorého nikdy pri gratulácií neobídu slová: ,,Tak všetko najlepšie ku dňu detí a zároveň aj k narodeninám!“ Myslím si, že si na to po toľkých gratuláciách aj zvykol a berie to s humorom tak ako svoje vtipné poznámky, pri ktorých nám pri obede nie málokrát vyprskne slina. A keby len jedna. Ale veď to je predsa poslanie večných detí. No nie?
Lenka Mušková
